ŽIAR NAD HRONOM. Celkový dlh na jedného obyvateľa za vlaňajšok bol podľa zverejnenej analýzy Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) v Žiari nad Hronom 252 eur, priemer slovenských samospráv je pritom 93 eur.
Finančné zdravie mesta zhodnotil inštitút ako výborné, v kategórii celkový dlh sa však s 32,8 percenta umiestnilo v rebríčku za rok 2018 na 129. mieste zo 140 hodnotených samospráv.
Najhoršia v tejto kategórii - Myjava mala celkový dlh na úrovni viac ako 54 percenta, najlepšie hodnotená Dubnica nad Váhom nemala žiadny dlh.
Za vysokým nárastom je kúpa kaštieľa
„Dlhová služba mesta Žiar nad Hronom ku koncu minulého roka bola na úrovni viac ako 7 miliónov a 326-tisíc eur, čo predstavuje zhruba 31 percent bežných príjmov mesta,“ priblížil čísla z pohľadu samosprávy vedúci kancelárie primátora mesta Martin Baláž.
Maximálna zákonná hranica dlhového zaťaženia je pritom 60 percent.

„V roku 2017 bolo dlhové zaťaženie mesta na úrovni viac ako 15 percent príjmov bežného rozpočtu. Nárast spôsobil úver na kúpu kaštieľa,“ potvrdil Baláž.
Na kúpu nehnuteľnosti s priľahlými pozemkami vlani v auguste odklepli žiarski poslanci úver vo výške 2,8 milióna eur.
V sumári však chýbajú pôžičky, ktoré si na rôzne účely v ostatných rokoch vzala mestská eseročka Technické služby Žiar nad Hronom. „Táto spoločnosť hospodári samostatne,“ povedal Baláž.
Zámer požičať si schválili, úver nevyužijú
Vedenie mesta argumentuje, že všetky úvery boli investičné a určené na zhodnotenie majetku mesta, nie na spotrebu.
„Majetok mesta Žiar nad Hronom sa v priebehu 6 rokov, (čo je funkčné obdobie primátora Petra Antala za koalíciu Most – Híd, Smer – SD, SNS – pozn. red.) zhodnotil zhruba 1,5- násobne,“ povedal Baláž a dodal, že modernizačný dlh má mesto aktuálne v podstate len na budove mestského kultúrneho centra.

Na modernizáciu ale aktuálne čaká aj krytá plaváreň. Rekonštrukcie sa v minulosti dočkali školy a relatívne nedávno aj mestský úrad a športoviská. Práce sa začínajú už aj na obnove niekdajšieho biskupského kaštieľa.
„Aktuálne neplánujeme my a ani naše spoločnosti brať ďalšie úvery. Práce na plánovanom projekte rekonštrukcie plavárne budeme zatiaľ financovať z vlastných zdrojov a z dotácie od spoločností Penta a Hydro,“ povedal a dodal, že spolu pôjde o zhruba 1,8 milióna eur.
Úver, ktorý poslanci na rekonštrukciu predschválili pred pár mesiacmi, zatiaľ mesto využiť nechce.
„O ďalších zdrojoch na plaváreň budeme rozhodovať v roku 2020 podľa vývoja mestského rozpočtu,“ dodal Baláž.