ŽIAR NAD HRONON. Žiarčan Marian Šouc získal ocenenie ako dlhoročný darca krvi. Od zástupcov Slovenského Červeného kríža, mesta a žiarskej nemocnice si prevzal medailu prof. MUDr. Jána Kňazovického. Tá pritom prináleží mužom za sto a ženám za osemdesiat odberov.
„Ja mám aktuálne na konte 103 odberov a môžem povedať, že kým budem zdravý, budem pokračovať,“ povedal Marian. S darcovstvom začal po vzore najstaršieho brata ešte v čase vojenčiny.
„Bolo to v roku 1984. S chalanmi sme sa vtedy dohodli, že ideme do toho. Mali sme voľno 24 hodín, žiadna služba,“ zaspomínal si na prvý odber.
Článok pokračuje pod video reklamou
Pomohol aj svojim blízkym
Neskôr v civile prišli náročné rodinné okolnosti a on daroval krv mame po operácii a bratovi po havárii.
„Odvtedy ma to chytilo a začal som dávať pravidelne,“ objasnil. V darovaní krvi vidí pre seba okrem dobrého pocitu aj ďalší benefit. „Po odbere sa cítim ešte lepšie. Zároveň mám vďaka nemu takmer každé dva mesiace niečo ako preventívnu prehliadku. Z krvi sa dá zistiť mnoho ochorení a mňa zatiaľ nevyradili ani raz,“ pripomenul.
Využil aj výhody pre darcov – ako vstup na kúpalisko zadarmo či návštevu hudobného festivalu City fest grátis. „Hovorí sa, že darcovia majú prednosť aj u lekára, ale vyťahujte tam nejakú plaketu, keď vidíte, že tam čaká pätnásť ľudí a medzi nimi dôchodcovia,“ pokrútil hlavou.
Inšpiroval svoje deti
Marian pravidelne smeruje do Banskej Bystrice, kde je jedno z pracovísk Národnej transfúznej služby SR. Nedaruje len krv, ale aj krvné doštičky. „Keď ma oslovili telegramom, bol som viackrát aj na separátore, kde sa oddelia jednotlivé krvné komponenty od seba,“ priblížil.
Súvisiaci článok Nové semafory zatiaľ nefungujú, cestári sľubujú zelenú vlnu ešte tento rok Čítajte Takáto procedúra je zdĺhavejšia ako bežné darovanie krvi, filtrovanie životodarnej tekutiny prostredníctvom prístroja totiž trvá zhruba hodinu a pol a človek na nejaký čas ohrozí aj sám seba. „Všetko vám odoberú a naspäť vám vrátia len červenú tekutinu. Žiadna zrážanlivosť, ak sa porežete, môžete aj vykrvácať,“ vysvetlil.
Napriek tomu riziko opakovane podstúpil. „Keď vám lekár povie, že pomáhate malému dieťaťu alebo prvorodičke – ten pocit je úplne iný,“ priznal.
Kňazovického medailu si Marian váži, skončila však v zásuvke. „Nerobím to kvôli oceneniam. Darcami sú už aj môj syn a dcéra. Som vďačný za každého, kto sa k tomu odhodlá, veď krv sa nedá ničím nahradiť. Každý by si mal uvedomiť, že aj on môže mať úraz, haváriu a sám môže potrebovať takúto pomoc,“ odkázal všetkým, ktorí nad darcovstvom uvažujú.
