Článok pokračuje pod video reklamou
SKLENÉ TEPLICE. Ocenenie Detský čin roka putovalo v týchto dňoch aj do málotriedky v Sklených Tepliciach, ktorú dohromady navštevuje len 14 detí.
Príbehy, ktoré inšpirujú
Skupina tamojších školákov získala konkrétne Cenu Sašky Fischerovej za Malý Veľký čin. Ich dobrým skutkom bolo, že počas vianočnej besiedky spojenej s trhmi sa im podarilo za vlastnoručne vytvorené výrobky získať istú sumu, z ktorej polovicu venovali na pomoc psom v žiarskom útulku.
Miesto, kde niektoré zvieratá čakajú na nový domov aj roky, osobne navštívili.
„Detský čin roka sledujeme dlhodobo, vždy si čítame príbehy detí z rôznych kútov Slovenska, ktoré dokážu inšpirovať a byť vzorom. Je to forma etickej výchovy,“ priblížila učiteľka detí a zároveň riaditeľka malej obecnej školy Erika Mokrošová.
Tentoraz si spoločne s deťmi povedali, že sa do obľúbenej súťaže aj zapoja. „O výťažok z vianočnej besiedky s trhmi sa vždy podelíme s našimi škôlkarmi, no tentoraz sme sa polovicu vyzbieranej sumy rozhodli darovať na pomoc niekomu, kto to potrebuje,“ priblížila pedagogička.
Keď v triede hlasovali, na čo by ju mali použiť, samotní školáci si vybrali zvieratá.
„Predtým sme si za to kupovali hračky a teraz sme sa peniažkami vybrali na jar do psieho útulku,“ opísala.
(zdroj: Iva Zigová)Plač aj radosť
„Všetci v triede máme radi zvieratká, hneď sme preto vedeli, že to dáme psíkom. Chceli sme ich v útulku podporiť, aby sa tam mali lepšie,“ povedala Ella Ivaničová z oceneného kolektívu.
Spomenula pritom, že návšteva útulku bola silným zážitkom a nechýbali emócie.
Prečítajte si aj Hokejisti darovali krv. Medzi nimi aj Žiarčan Martin Magdolen (+FOTO) Čítajte „Veľa dievčat plakalo, ale psy vrteli chvostíkmi, tak sme usúdili, že boli šťastné,“ opísala dojmy.
Ľútosť nad tým, čo psom dokázali urobiť ich majitelia, cítila aj jej spolužiačka Linda Longauerová. „Bol som smutný, že psíky musia tak žiť, no na druhej strane som bol šťastný, že sme im aspoň niečo dali,“ priblížil zážitok z návštevy školák Miško Bindas.
Ten by si niektoré z opustených zvierat rád adoptoval, doma však už psy chovajú.
Veľkú radosť zažili v škole, keď k nim dorazila pošta, že sa dostali medzi nominovaných.
To, že by mohli byť ocenení, ale vôbec nečakali. „Len pred pár dňami nám prišlo oznámenie, že sme získali najviac hlasov a ideme na dva dni do Bratislavy, kde sa zúčastníme galavečera. Radosť detí bola nevýslovná,“ opísala pocity, ktoré ovládli malý detský kolektív sklenoteplickej školy, učiteľka.
(zdroj: OZ Strážni anjeli)Cesta do mesta
Cesta z dediny do hlavného mesta, kde strávili aj noc, nie je totiž pre deti z prvého stupňa samozrejmosťou.
„Oslovilo ich najmä to, že sa stretli s moderátorkou Katarínou Brychtovou, ale aj s ostatnými deťmi, ktorých príbehy už poznali a nejakú dobu nimi žili. Napríklad s Katkou, ktorá zachránila mačiatka, či s chlapcom, ktorý zachránil život svojmu otcovi,“ zreprodukovala pozitíva výletu Mokrošová.
„Zúčastnili sme sa slávnostnej večere, ktorá bola veľmi dobrá a dostali sme aj menovky, na ktorých bolo napísané, akú kategóriu zastupujeme,“ prezradila nám školáčka Linda.
„Bolo to super. Už, keď nás nominovali, to bol dobrý pocit, ale keď sme získali ocenenie, boli sme hrdí. Stretli sme sa aj s tými, ktorí urobili iné skutky – napríklad s deviatačkou Katkou, ktorá tiež pomáha zvieratkám,“ podelil sa o svoje zážitky ďalší z ocenených Riško Hudec.
Za „veľkú vec“ označila ďalšia školáčka Lucka Bindasová stretnutie s Katkou Brychtovou. „Bola veľmi milá,“ poznamenala.
„V Bratislave sa mi veľmi páčilo, už som tam síce párkrát bola, ale nikdy som tam nespala,“ potvrdila veľké vzrušenie detí z výletu aj Zojka Foltánová.
Projekt Detský čin roka motivuje ku konaniu dobrých skutkov a pomáha tak deťom a budúcim dospelým zorientovať sa v hodnotách. Cez skutočné príbehy im dáva možnosť pochopiť, čo je dobré a čo zlé.
Kategóriami sú záchrana života, pomoc v rodine, pomoc rovesníkom, pomoc ľuďom, pomoc prírode, dobrý nápad a Malý Veľký čin, kde sa prihliada na to, že deti môžu začať aj malými krokmi.
„Deti chcú teraz robiť samé dobré skutky. Najradšej by niekoho obdarovali, ale nemajú mu čo dať,“ povedala s úsmevom riaditeľka školy.
„Určite ale porozmýšľame, ako by sme sa mohli zapojiť aj nabudúce, nebudeme to však siliť,“ dodala.
