BANSKÁ ŠTIAVNICA. Svojou tvorbou dokáže potešiť nielen zrak, ale aj sluch. Reč je o Banskoštiavničanovi Alexandrovi Ladzianskom, ktorý sa už od roku 1975 venuje hre na niekoľkých hudobných nástrojoch a zároveň aj ich výrobe.
Nájdeme uňho množstvo rozličných fujár, píšťal a tiež gájd. A práve v prípade gájd podľa jeho slov v blízkom okolí iného výrobcu nenájdeme.
Pri výrobe fujary. (zdroj: Peter Ivaška)„Keď som sa začal venovať výrobe hudobných nástrojov, urobil som si súkromný výskum. Môj sused robil v tom období v múzeu a zháňal som si aj cez neho rôzne písomné materiály o týchto nástrojoch,“ hovorí Ladziansky s tým, že v Štiavnici sa mu napokon podarilo nájsť aj aktívneho gajdoša, od ktorého načerpal množstvo dôležitých informácií.
Vysvetľuje, že v súčasnosti je výroba gájd dia odlišná od tej v minulosti. Predtým sa totiž na výrobu používal materiál z bambusovej trstiny, ktorý však bol nestabilný v ladení nástroja. Dnes sa už pri ich výrobe využívajú iné materiály, rôzne druhy kože, drevo, ale i plast.
V súbore už tridsaťšesť rokov
Okrem tohto prastarého hudobného ľudového nástroja sa remeselník zameriava aj na koncové i šesťdierkové pastierske píšťaly, gajdice, pastierske trúby a fujary, na ktorých výrobu používa drevo z čiernej bazy, javora, či jaseňa.
„Výroba jednej fujary sa dá zvládnuť tak do troch týždňov. Závisí to aj od toho, či a ako majú byť zdobené. Záujem o tieto nástroje je dosť veľký a teší ma, že naša fujara je tak známa a obľúbená aj v zahraničí,“ poznamenáva s tým, že zároveň s výrobou nástrojov sa začal venovať aj samotnej hre ako samouk.
Prečítajte si Banskoštiavničanka vydala už niekoľko publikácií, jej básne recitoval aj Ladislav Chudík Čítajte Svoje muzikantské schopnosti sa neskôr rozhodol premietnuť do pôsobenia vo folklórnom súbore Sitňan, ktorý účinkuje na hudobnej scéne už vyše päťdesiat rokov. V súčasnej dobe vedie súbor trojica mužov, ktorí spolupracujú od roku 1983.
Okrem Alexandra Ladzianskeho sú to Dominik Kútnik a Ľubomír Spišiak.
Vo svojej tvorbe sa venujú folklóru predovšetkým z regiónu Podpoľania a Horehronia.
V ich programe prevládajú hudobné a spevácke čísla nielen s fujarami, píšťalkami a gajdami, ale hrajú aj na drumble a heligónky. Svoju tvorbu predstavili na mnohých festivaloch v rámci Slovenska a tiež v zahraničí.
Aj umelecké diela
Alexander Ladziansky pracoval niekoľko rokov ako majster odborného výcviku v odbore umelecké a remeselné spracovanie dreva v rámci lesníckeho učilišťa v Banskej Štiavnici.
Alexander Ladziansky so svojim dielom. (zdroj: Peter Ivaška)V jeho dome nenájdeme iba rozmanité hudobné nástroje, ale i sochy a plastiky s dedinskými a salašníckymi motívmi, ktoré vyrobil. Svoju prvú, takmer štvormetrovú sochu vytvoril v roku 1980 a odprezentoval ju na výstave Komplexné využitie drevenej suroviny v Banskej Bystrici.
Okrem toho vystavoval aj vo Východnej na festivale Kresané do dreva. Niektoré z diel tiež nájdeme v slovenských galériách, vo svätoantonskom parku, v banskoštiavnickom skanzene, či v obci Banský Studenec.
„Veľa ľudí má záujem o tento druh umeleckých diel. Mám už vytvorenú svoju klientelu a v rámci tejto činnosti sa venujem rôznym témam. Vytváranie sôch a plastík je už taká rutina, avšak pri výrobe hudobného nástroja sa vo mne prebúdza očakávanie, čo z toho vznikne a aký bude výsledok,“ hovorí s úsmevom Ladziansky.
