BANSKÁ ŠTIAVNICA. Podarilo sa jej skĺbiť dva rozličné smery. Banskoštiavničanka Nadežda Kvaková - Štelclová učí na Strednej odbornej škole služieb a lesníctva odbor fyzika a chémia, a zároveň je spisovateľkou a autorkou niekoľkých publikácií. Vo svojej tvorbe sa venuje básňam i epigramom a len prednedávnom vydala ilustrovanú knihu pre deti s názvom Štiavnické rozprávky. O tom, ako sa dostala k písaniu a čo vníma ako najväčší úspech ochotne prezradila v rozhovore.
Od kedy sa venujete písaniu? Ako ste sa k nemu vlastne dostali?
S písaním som začala už na základnej škole, pamätám si, že vtedy sa tejto činnosti venovala aj moja sestra. Išlo však len o akési myšlienky, ktoré som si zapisovala na papier. Školské slohové práce som zvládala bez problémov a tiež som spolužiačke zvykla písať básničky. Aj môj otec napísal dve knihy – jednu venovanú môjmu synovi a druhú mojej dcére. Je prirodzené, že človeka ovplyvní najviac prostredie, v ktorom vyrastá. A u nás sa vždy veľmi veľa čítalo.
Vo svojej profesii sa venujete smeru, ktorý je diametrálne odlišný od umenia. Dá sa to skĺbiť s písaním?
Dlhoročný primár banskoštiavnickej nemocnice vymenil biely plášť za zásteru Čítajte Vždy som mala predstavu o tom, že raz budem učiť na strednej škole. Nakoniec som skončila pri odbore fyzika a chémia. Je pravda, že ľudia často poznamenávajú, že ide o nie celkom štandardnú situáciu čo sa týka takejto kombinácie. Veď predsa je skôr zaužívané, že napríklad niekto má vzťah čisto iba k prírodným vedám a iný zas k vedám humanitným. Ja som to akosi pomiešala (smiech). Ale máme to v rodine. Moja dcéra je právnička a hudobníčka a môj syn zas informatik a maliar.
