ŽIAR NAD HRONOM. Ocenenie za záchranu života v kategórii hasičský čin jednotlivca si z podujatia Hasiči hasičom, ktoré sa tentoraz konalo v Hliníku nad Hronom, odniesol žiarsky profesionál František Páleník.
Ten ešte 22. septembra minulého roka poskytol neodkladnú prvú pomoc spoluhráčovi počas futbalového zápasu v obci Lovča.
Na trávniku vtedy došlo ku kontaktnému súboju medzi brankárom a hráčom, ktorý po zrážke dopadol na chrbát a zostal nehybne ležať na zemi.
Záchrana v rozhodujúcej chvíli
Povolaním profesionálny hasič, no zároveň dlhoročný futbalový nadšenec, ihneď pribehol k zranenému tímovému kolegovi, ktorý upadol do bezvedomia, a urobil všetko, aby mu pomohol.
Uvoľnil mu zapadnutý jazyk, po čom začal zranený muž znova dýchať. Následne sledoval jeho životné funkcie a snažil sa s ním komunikovať až do príchodu záchranky.
„Získať takéto ocenenie je, samozrejme, dobrý pocit, no som najmä rád, že som mohol pomôcť kamarátovi, ktorý sa počas zápasu zranil. Teší ma, že je s nami a ďalej spolu môžeme hrať futbal,“ povedal po prevzatí ocenenia Páleník.
Kamarát z obecného futbalového tímu bol síce krátko po úraze otrasený a zmätený, no na druhý deň, keď sa dozvedel, čo presne sa stalo, svojmu záchrancovi poďakoval.
Výber profesie nikdy neľutoval
Vo svojej práci – pri nehodách a požiaroch – musí František Páleník hraničným situáciám čeliť pomerne často, v čase voľna sa však s podobnou udalosťou stretol po prvýkrát.
„Rozdiel je najmä v tom, že v mojom zamestnaní vyrážame na zásah viacerí kolegovia a môžeme sa spoľahnúť a obrátiť jeden na druhého. Na ihrisku som sa v tej chvíli musel spoľahnúť predovšetkým sám na seba, hoci sa mi ostatní spoluhráči snažili pomôcť,“ povedal.
Hasičom je už pätnásť rokov a voľbu svojej profesie nikdy neoľutoval.
„Boli aj takí, čo to nezvládli a skončili, ale to nie je môj prípad. Mňa moja práca napĺňa aj po rokoch a vždy rád vyrážam do terénu, kde mám pomôcť inému človeku,“opísal svoj vzťah k práci a dodal, že s kolegami sa v každom jednom prípade snažia urobiť maximum, aby ohrozeným alebo zraneným čo najlepšie a najrýchlejšie pomohli.
„Nielen pre mňa, ale aj pre ďalších kolegov, s ktorými sme o tom debatovali, je zrejme najhorším pocitom, keď musíme poskytnúť pomoc rodinnému príslušníkovi,“ poznamenal.
Takéto situácie preveria aj skúsených profesionálnych záchranárov, no tí sa vždy snažia nepodľahnúť negatívnym emóciám. „Snažíme sa takýmto pocitom predchádzať a ak vzniknú, tak ich prekonať,“ povedal.
