ovensko) neprikladal taký význam, ako sa im prikladá.
Nevenujú sa im iba médiá, ktoré si ich určili ako svoje priority, ale s reklamou a propagáciou zúčastnených aktérov sa „nabaľujú“ aj ostatné médiá, ktoré prinášajú vždy zaručene overené a promptné informácie.
Sú Slováci skutočne niekedy takí hlúpi a naivní, ako to vyzerá, pýtate sa, keď uvidíte aspoň jednu uputávku na spomínané reality show?
Pozrime sa však na vec aj z iného uhľa pohľadu. Tak ako psychológovia tvrdia, že je dobré, keď si každé dieťa preskáče všetky radosti a starosti detstva na vlastnej koži, pričom si z vlastných chýb vezme ponaučenie, tak aj reality show môžu byť pre ľudí prínosom. Nie však takým, aký by ste si na prvý pohľad predstavovali. Nie každý uvedomelý divák si uvedomí, že oná spomínaná show (mimochodom viackrát dehonestujúca ľudskú dôstojnosť) s prívlastkom reality, by mala človeku pripomenúť, že nemá brať všetko, čo sa mu ponúka a vzhľadom na svoju inteligenciu a vlastné sebaurčenie by si mal selektovať televízne programy tak, aby pre neho boli prínosom v pozitívnom zmysle slova.
Ak ste mali pocit, že som v týchto riadkoch až veľmi kritická, a že vám moje slová niečo pripomínajú, tak máte pravdu. Na mysli som mala reality show Mojsejovci. Nielen ja a moje okolie by vedelo rozprávať o vhodnosti či nevhodnosti tohto programu, ale určite aj členovia Rady pre vysielanie a retransmisiu, ktorí sa dennodenne musia zaoberať sťažnosťami divákov, snažiacich sa zachrániť dobrý úsudok a zdravý rozum. Nuž ten môj úsudok mi vraví, že sa im to aj tak nepodarí. Veď Mojsejovci sú predsa super, kopec srandy a zábava – počula som včera v autobuse. Boh nás ochraňuj od takejto zábavy, pomyslela som si hneď. Skladám však klobúk pred tými, ktorí neupísali svoju divácku dušu tomuto programu a na vec sa pozerajú s triezvym pohľadom. Ako pozitívum vnímam to, že si komerčná televízia opäť raz dobre finančne polepší, no to už by som mohla polemizovať, či nemám skazený charakter vďaka peniazom, keď chce niekto zarábať týmto spôsobom. Médiá by mali predsa v prvom rade vychovávať a potom zabávať, odhliadnuc od toho či je to verejnoprávne alebo súkromné médium. Zdá sa však, že v dnešnej dobe by som mohla takýto cieľ označiť skôr humánnym činom roka ako samozrejmosťou.
Musím však priznať, že nie všetky reality show vo mne vzbudili takéto odmietajúce postoje. Príjemným prekvapením pre mňa bola „Zámena manželiek“. Zaujímavá, miestami vtipná a celkom výstižná reality show, správne načasovaná a s dobrým úmyslom.
Ani SuperStar (ktorú by sme mimochodom nemali podľa poučiek medzi reality show zaraďovať), by som neradila k tým, ktoré mi, ako divákovi, vadia. Skôr naopak. Zabávala takmer celé Slovensko skoro pol roka a navyše „našla“ niekoľko skutočných talentov, ktoré by možno nemali nikdy nádej presadiť sa. Podľa mňa to bol jeden z mála programov v slovenských televíziách, ktorý mal dokonale premyslený scenár, okorenený správnou dvojicou moderátorov, naplnený skvelými súťažiacimi a ozdobený kvalitnou scénou. Ani kritiku STV kvôli tomuto programu nevnímam ako opodstatnenú.
Tú by som skôr zamerala na iný program, konkrétne predtým u mňa veľmi obľúbenú „Zmenáreň“. Predtým, myslím pred tým, ako začala vysielať s podtitulom „plastická operácia mi zmenila život“. Prepáčte, ale nechutné zábery z plastických operácií skutočne nemusím, a vonkoncom nie v programe verejnoprávnej televízie. To mi už pripomína notoricky známu MTV (Music television), ktorá v snahe zaujať mladých ľudí pripravuje relácie od výmyslu sveta. Nevyhýbajú sa ani takým námetom ako chytanie živých slimákov do úst alebo kompletným záznamom z plastických operácií.
Na Slovensku sa však našli šikovní ľudia nielen na to, aby prebrali cudzie reality show, ale vymysleli aj vlastné (o miere kopírovania pôvodných námetov radšej pomlčím), ktoré taktiež zaujali. Mám na mysli ďalšiu komerčnú televíziu so svojimi programami „Dievča za milión“ a „Miliónový tanec“. Som zvedavá, čo všetko ešte ocenia ako miliónové a kam až ich originalita siaha, no priznávam, že na vyplnenie sobotňajšej nudy sú tieto programy ako stvorené.
Čo dodať na záver? Dúfajme len, že si éru reality show rýchlo odtrpíme a príde zase niečo iné a nové. No keď si uvedomím, že telenovely majú v našich televíziách ešte stále miesto, tak pomaly prestávam veriť svojim vlastným slovám a skromným úvahám.
Autor: Jana Sopová