mesto pomôcť polícii pri objasňovaní prípadov sprejerstva aj netradičnou metódou – ich vlastným rukopisom. „Niektorí sprejeri sú ochotní s nami spolupracovať. Vedia medzi sebou rozlíšiť, o koho rukopis ide. Aj keď to nebude môcť slúžiť ako dôkazový materiál, mohla by to byť pre políciu cenná stopa,“ povedal nám poslanec mestského zastupiteľstva Vladimír Poprac.
Poslanec je presvedčený, že novelou trestného zákona sa veľa zmení. Historické centrá a mestské pamiatkové rezervácie totiž doplácali na sprejerov podľa neho najviac. „Obnova historických objektov je veľmi náročná a podstatne drahšia v porovnaní s bežnou obnovou domov. Každý zásah do pamiatky je pod dohľadom pamiatkárov a majitelia objektov prejdú pri opravách doslova tortúrou. Na obnovu používajú zväčša aj drahšie materiály a musia prísne dodržať stanovené postupy. Ak našli o pár dní svoj dom poškodený výtvormi sprejerov, celkom logicky rezignovali,“ dodáva poslanec. Škody podľa neho presiahli za posledné roky milióny korún. „Iba posledné výčiny sprejerov odhadujeme na l00 tisíc korún. Pomaľovali úplne nové vlakové súpravy a celú stanicu,“ hovorí poslanec. Mesto hľadalo rôzne možnosti, ako problém riešiť. Sprejerom dokonca vyčlenili samostatnú rozsiahlu stenu za mestom, kde sa mohli realizovať. Takmer ju nevyužívali a už po krátkom čase sa opäť vrátili do historickej časti mesta. Štiavničania tvrdia, že sprejerstvo sa tu rozrástlo do neobvyklých rozmerov: „V meste študuje okolo troch tisícok študentov, takže sme to mali o to komplikovanejšie. Zrejme tu pôsobí niekoľko sprejerských skupín.“ Vysporiadať sa s problémom zaväzuje mesto aj to, že je zapísané na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
