ZVOLEN/KREMNICA. Posledná rozlúčka s Andrejom Mojžišom sa koná v pondelok popoludní na na javisku jeho domovského Divadla J. G. Tajovského vo Zvolene.
Významný divadelný, televízny a rozhlasový herec zomrel vo veku 94 rokov 4. februára.
Narodil sa 16. októbra 1925 v Kremnici, celý profesionálny herecký život však pôsobil vo Zvolene. Stal sa legendou tamojšieho divadla, kde začal hrávať v roku 1953.
Zvolenu zostal verný aj napriek ponukám z iných divadiel, podľa kolegov totiž zvykol hovoriť „Načo by som odchádzal, veď aj tu sú diváci.“
Od ochotníkov k profesionálom
Andrej Mojžiš patril a bude patriť k najvýznamnejším hereckým osobnostiam na Slovensku. Málokto však vie, že jeho cesta k herectvu vôbec nebola priamočiara.
Rodičia z neho chceli mať železničného výpravcu, no jeho to ťahalo k prírode a chcel byť lesníkom. Istú dobu pôsobil ako mestský úradník a až neskôr sa udomácnil na divadelných doskách. Zariadil to tak osud, hovoril.
Vplyv na to mala aj skutočnosť, že ako mladý chlapec sa s rodičmi presťahoval z Kremnice do neďalekej Bartošovej Lehôtky.
„Spoločenský život v Bartošovej Lehôtke sa odohrával v kultúrnom dome. Mávali sme tam študentské večierky a predstavenia s ochotníckym súborom. No a raz som išiel kolegovi Tónovi Vozárovi robiť sparingpartnera, keď sa uchádzal o miesto vo zvolenskom divadle. Náhoda zariadila, že neprijali len jeho, ale aj mňa,“ vracal sa k začiatkom v roku 2009 v rozhovore pre týždenník MY.
Na rodný kraj a detstvo v Kremnici spomínal rád. „Spomínam si na tie krásne kremnické zimy. Keďže otecko bol železničiar, bývali sme na stanici. Na mesto sme odtiaľ mali pekný výhľad. Nikdy nezabudnem na naše sánkovačky,“ hovoril tiež v rozhovore.
Ochota skúšať a súhra s kolegami
Vďaka svojim kvalitám sa stal jedným z najobsadzovanejších mimobratislavských hercov vo filmoch aj televíznych inscenáciách.
„Pán Mojžiš bol obľúbený herec pre režisérov mnohých generácií. Rozumel, bol ochotný a schopný rozumieť rôznorodým režisérskym zámerom a predstavám. Vždy kontaktný, ochotný skúsiť aj nezvyčajné postupy. Bol tiež mimoriadny v hereckej súhre,“ spomína divadelný režisér Andrej Turčan.
Andrej Mojžiš tvárnil viac ako 150 rôznorodých postáv zo svetového i domáceho repertoáru.
Boli nimi napríklad Mercutio v Shakespearovom Romeovi a Júlii (1958), gróf Vronskij v Tolstého hre Anna Kareninová (1959), Tesnošil v Kocúrkove (1968), Profesor Higgins v My fair lady (1969), Vojnický v Čechovovom Ujovi Váňovi (1970), Tartuffe v rovnomennej Molierovej komédii (1973), Don Juan v ďalšom Molierovi(1979), Šašo v Shakespearovej hre Večer trojkráľový (1986), Willy Loman z Millerovej drámy Smrť obchodného cestujúceho (1989). Jeho poslednou divadelnou postavou ostal Dedko / Anjel z hry Hugo Karas (2006).
Získal tiež mnohé ocenia, napríklad Cenu Jozefa Kronera za celoživotné dielo (2000), Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky (2007), ale aj Cenu Čestný MOTÝĽ za celoživotný prínos pre Divadlo J.G. Tajovského.
