BANSKÁ ŠTIAVNICA. Ešte prednedávnom vyhlásilo Slovenské banské múzeum v Banskej Štiavnici anketu. Tá sa dotýkala tradície, ktorá je s mestom, konkrétne s Novým zámkom úzko spätá. Každý rok počas letnej turistickej sezóny v mesiacoch od mája do konca októbra sa z neho totiž ozýval v hodinových intervaloch hlas trúby, ktorý pochádza ešte z čias protitureckých bojov.
Niektorí obyvatelia mesta však chceli z trúbenia celoročnú atrakciu, preto sa vedenie Slovenského banského múzea, ktoré Nový zámok spravuje, rozhodlo spustiť online anketu, v rámci ktorej mohli domáci zahlasovať, v akom intervale by malo samotné trúbenie prebiehať.
Článok pokračuje pod video reklamou
Súvisiaci článok Niektorí chcú z trúbenia na Novom zámku celoročnú atrakciu, iných obťažuje Čítajte Múzeum napokon rozhodlo, že trúbenie bude súčasťou mesta počas celého roka. ,,V období od 1. novembra do 31. marca zaznie vždy napoludnie o 12. hodine a od 1. apríla do 31. októbra každú hodinu od 9. hod do 18. hod. Keďže niektorí boli proti trúbeniu každú hodinu, urobili sme takýto kompromis.
Dáme takto návštevníkom mesta aspoň vedieť, že Nový zámok tu je," povedala vedúca odboru marketingu a environmentálnej výchovy Petra Páchniková s dôvetkom, že dnes 14. februára bude trúbenie v rámci projektu Zaľúbená Štiavnica prebiehať každú hodinu od 9. hod. do 18. hod.
Akú funkciu zohrávalo trúbenie v minulosti?
Tradícia trúbenia siaha až do približne 16. storočia, kedy trubači hrávali osobne na trubke. Výhľad z Nového zámku umožňoval včas zistiť príchod nepriateľov a stráž musela každú štvrťhodinu trúbením ohlásiť, že bdie a mestu nehrozí nebezpečenstvo. Tak vznikli známe štiavnické hodiny.
Zároveň je aj historickým pozostatkom funkcie mestskej protipožiarnej stráže z čias, keď väčšina striech bola šindľová alebo slamená, a mnoho stavieb drevených. „Keď strážnik zbadal požiar, začal trúbiť na poplach. Cez deň vyvesil červenú zástavu na tú svetovú stranu, kde bol požiar. V noci zas zavesil veľký lampáš a tak hasiči vedeli, ktorým smerom mali výjazd,“ hovorí Banskoštiavničan Vladimír Poprac.
