BANSKÁ ŠTIAVNICA. „Sme fanúšikovia ovocných stromov. Nadšení ochutnávači starých a krajových odrôd. Okrem degustácii sa venujeme orezávaniu starých i mladých ovocných stromov“.
Tak takýmito slovami vítajú členovia komunity s názvom Štiavnické ovocie zvedavcov na svojej stránke. Čomu sa táto skupina mladých ľudí ale presne venuje?
Jeden zo zakladateľov tohto sympatického združenia, výtvarník a rodák z Banskej Štiavnice Peter Jánošík vysvetľuje, že projekt Štiavnické ovocie a zároveň rovnomennú stránku na sociálnej sieti zakladal s okruhom priateľov pomerne nedávno.
Ich primárnou myšlienkou bolo vytvoriť otvorenú platformu pre všetkých ľudí, ktorí tu môžu zdieľať svoje skúsenosti nielen z oblasti ovocinárstva a jeho histórie, ale aj ekológie, včelárstva a podobne.
V súlade s prírodou
Sám sa orezávaniu ovocných stromov aktívne venuje už štvrtú sezónu a táto činnosť ho zaujímala už odmalička. Zlom nastal, keď sa zúčastnil špeciálneho kurzu u Ľudovíta Vašša z Malokarpatskho pokladu. Práve po tomto odbornom a inšpiratívnom kurze sa jej začal venovať konzistentnejšie.
„Veľa ľudí hlavne z Banskej Štiavnice a okolia sa na mňa prostredníctvom známych obracalo, aby som im pomohol s orezávaním stromov. Nakoľko osobné známosti sú obmedzené, určite sa ma mnohí nedopátrali, preto sme založili túto skupinu,“ hovorí Jánošík s tým, že na stránke nájdeme aj fotografie stromov, ktoré orezávajú.
Hľadajú stopy starých krajových odrôd a zároveň radia ľuďom, ako pestovať ovocné stromy. (zdroj: archív Petra Jánošíka)Na základe toho si záujemcovia vedia lepšie predstaviť, ako by mohli ich stromy po zmladení vyzerať. A ako sa správne vykonáva orezávanie? Podľa Jánošíka existuje mnoho arboristických pohľadov na správny rez.
Prečítajte si Škola v Štiavnických Baniach prišla s projektom, pomôžu deťom v africkom slume Čítajte Osobne sa však prikláňa k rezu „v súlade s prírodou“, ktorý má predovšetkým podporiť prirodzený habitus tej – ktorej kultúrnej ovocnej odrody a rešpektuje prirodzený tvar stromu.
„Ak sa pozrieme na správne orezaný strom, nemal by byť tento zásah viditeľný. Čo sa týka frekvencie, mladý strom formujeme každú zimu niekoľko rokov. Ak však zmladzujeme povedzme päťdesiatročnú jabloň, bude to stačiť na niekoľko sezón,“ vysvetľuje a dodáva, že zimný rez je vhodné aplikovať predovšetkým na hrušky a jablone.
Naopak, broskyne a marhule zas tvarujú po zbere úrody, pretože v zime by dochádzalo k ich vymŕzaniu.
Pracujú i degustujú
Zaľúbenie našli členovia okrem takejto starostlivosti o stromy aj v degustácii starých a krajových odrôd ovocia, ktoré tu môžeme nájsť. Peter Jánošík má osobne najradšej rozmanitosť chutí.
„Stretol som sa s mnohými odrodami. Musím spomenúť starú krajovú odrodu Hontianska končiarka, pomerne častú krásnu hrušku Boskovu fľašku, neskorú Pasornicu, ktorú si môžete vychutnávať aj počas zimy, či hrušku Glospichu, ktorú poznáme iba z rozprávania Štiavničanov, ale zatiaľ sa nám ju nepodarilo spoľahlivo identifikovať,“ prezradil nadšenec.
Odstraňovanie imela v obci Štefultov. (zdroj: archív Petra Jánošíka)V kategórii medzi obľúbenými stromami uňho nájdeme tie raritnejšie – dule, moruše, mišpule a oskoruše. V Banskej Štiavnici majú svoj výnimočný príbeh orechy, ktorých sa tu nachádza veľmi veľa.
„Vďačíme za to hlavnému banskému lekárovi Imrichovi Tóthovi, ktorý ich dal pred vyše sto rokmi vysadiť a to v počte cez desaťtisíc kusov. Toto je vlastne pre nás vzorový príklad, kde sa prelínajú kultúra a história s ekológiou a s niečím, čo je veľmi chutné a zdravé,“ poznamenáva Jánošík.
