BANSKÁ ŠTIAVNICA. Banky ako miestna časť mesta Banská Štiavnica, v ktorej žije približne 90 ľudí, ležia medzi Štiavnicou a obcou Vyhne. Do dnešného dňa tam ale nebol vybudovaný verejný vodovod, ktorý by zabezpečoval ľuďom pitnú vodu.
Jej jediným zdrojom sú domové studne jednotlivých domácností. Tie boli až na výnimky postavené pred rokom 1976, keď nadobudol účinnosť stavebný zákon.
„Preto nie sú tieto studne povolené, identifikované a nie je im zabezpečená primeraná ochrana ako vodným stavbám, ani ochrana podzemných vôd odoberaných na pitné účely domácností,“ hovorí vedúci odboru starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu v Banskej Štiavnici Lukáš Lalo.
Do vody sa dostáva odpad
Lokálnym zdrojom vôd v tejto časti je pramenný záchyt, ktorý sa nachádza približne sto metrov pod vodnou nádržou Bančianska. Ide o záchyt podzemných vôd, ktorý slúži celoročne a domáci ho využívajú.
Ten však nie je pravidelne monitorovaný, teda kompetentní nesledujú jeho zdravotnú bezchybnosť a ani jeho výdatnosť. V priebehu najbližších dní však podľa Lala mesto Banská Štiavnica zabezpečí odber tejto vody a jej následný rozbor.
Prečítajte si Žiarskej tubárni pribúdajú v čase koronakrízy objednávky Čítajte „Pred niekoľkými rokmi bola označená ako nevyhovujúca, keď bolo jazero otrávené. Nachádzalo sa tu totiž výrazne zvýšené množstvo chlóru a medi, čo spôsobilo úhyn desiatok rýb a vodných živočíchov,“ povedal Lalo s tým, že dnes domácich trápi ďalší problém – vodu znečisťujú fekálie, ktoré sa do nej dostávajú zo septikov pri potoku.
Nie je tu vybudovaná ani verejná kanalizácia, ktorá by zabezpečovala hromadné odvádzanie splaškových odpadových vôd s ich následným prečistením.
„Odpadové vody z jednotlivých nehnuteľností sú odvádzané do individuálnych systémov, ako sú najmä žumpy a približne päť domových čistiarní. Kvôli zlému stavebnotechnickému stavu žúmp a bývalých septikov sa buď priesakmi alebo priamym vypúšťaním dostáva do toku odpad, ktorý ohrozuje kvalitu vody,“ vysvetľuje.
Majú obavy
Vzhľadom na aktuálnu pandémiu vznikla medzi Bančanmi obava, či znečistená voda nemôže byť prostredníctvom fekálnych baktérií nositeľom ochorenia COVID-19. Situácia trápi aj obyvateľku Andreu Krčmárikovú, ktorá má vlastnú studňu v blízkosti potoka.
„Problém je, že sa do tajchu dostáva bordel zo septikov niektorých domov. Už sme aj prichytili susedov, ako si doň vypúšťajú svoje septiky. Sekrétmi z ľudského tela sa rozširuje aj koronavírus, preto sa bojím, že to môže mať veľmi negatívny dopad,“ hovorí Krčmáriková.
Preto sa rozhodla osloviť aj odborníkov zo životného prostredia i Úradu verejného zdravotníctva SR v Bratislave, ktorí jej obavy potvrdili. „Povedali mi, že tu naozaj je riziko rozšírenia vírusu takýmto spôsobom. Vraj je to len časovaná bomba. Sme malá dedinka a všetko sa snažíme dodržiavať. A napriek tomu sme ohrození,“ trápi sa.
Vyriešiť tento problém môže len pravidelný odber vzoriek vody a vybudovanie verejného vodovodu. Mesto a vodári plánujú jeho vybudovanie už dlhšie.
„Tento problém riešime už roky. Projekt ako taký je ukončený. Všetko závisí samozrejme od financií, v spolupráci so Stredoslovenskými vodárňami sa budeme uchádzať o finančné prostriedky. Ak všetko pôjde podľa plánu a nenastanú nečakané problémy, vodovodu by sa mali domáci dočkať najneskôr do dvoch rokov,“ poznamenala primátorka mesta Nadežda Babiaková.
