
enu poznám. Žije v rodinnom dome „na Láňoch“, časti obce Sklené Teplice a chová nielen sliepky, ale aj zajace, prasce, kravy, či teliatka. „Naozaj má malé kuriatko, ktoré má okrem dvoch nôh, ešte ďalšie dve,“ presviedčala ma neter. Jej slovám som uverila až vtedy, keď mi ukázala fotku malého, takmer čierneho kuriatka so štyrmi nohami! Túto „hračku prírody“ sme si nemohli nechať ujsť, a preto sme tetu Marienu navštívili. Hneď ako nás zbadala, vedela, prečo za ňou ideme s foťákom v ruke. „Kuriatko má už tri týždne,“ hovorí Mária Lubušká zo Sklených Teplíc, ktorá sliepky chová od nepamäti. „Keď sa vyliahli, vôbec som si nevšimla, že jedno z nich má o dve nohy viac. Všimla som si ale, že má jednu nohu voľáko vykrivenú. Myslela som si, že mu ju zlomila kvočka. Až syn Tibor si všimol, že ju veru nemá zlomenú, ale že je to tretia noha,“ opisuje udalosti Mária. A to ešte nebolo všetko. Tibor si kura lepšie obzrel a „našiel“ ďalšiu. Kura so štyrmi nohami! Behá po dvore spolu so svojimi deviatimi súrodencami, zobe trávu a jeho ďalšie dve nohy mu vôbec neprekážajú. Zdá sa však, že sú nefunkčné. Keď však zbadalo, že sa k nemu blížime, schovalo sa pod kurín. Tibor ho ochotne chytil, aby sme mohli urobiť pár fotiek. „Vyzerá, akoby mal na chrbte veslá,“ smeje sa Mária. Meno mu však ešte nedali, tak sme ho vymysleli my. Pomenovali sme ho Churchill, po známom Angličanovi Winstonovi Churchillovi. Či sa ujme toto meno, alebo štvornohé kura ostane navždy iba štvornohé kura, ukáže čas. Aká budúcnosť malého Churchilla čaká, to vieme už teraz. „Keď bude veľké, chceme ho darovať Poľnohospodárskej univerzite v Nitre,“ povedal Tibor na konci našej návštevy. Stihli sme sa však ešte dohodnúť, že predtým, než sa malé „čudo“ presťahuje do Nitry, prídeme si ho ešte raz odfotografovať. A keď mi nabudúce neter povie, že videla zajaca so šiestimi ušami, či korytnačku bez panciera, budem jej veriť.