Najstarší aktívny hráč: Kvalita dedinského futbalu ide dole, kedysi by som nemal šancu

Pre koronavírus dostal futbal stopku. Čo to pre takú stálicu okresných trávnikov znamená?

Je to pre mňa obrovský šok. Bol som naučený tri- až štyrikrát do týždňa trénovať a teraz je to pre telo veľká zmena. Mám trochu obavy, či sa v lete budem vedieť zaradiť do súťažného kolotoča, pretože môj vek už nie je najnižší.

Ak by som sa náhodou zranil, návrat by bol veľmi ťažký, až nemožný. Ak sa to však nestane, som pripravený pokračovať.

Dokedy?

ŠK Rudno nad Hronom budúci rok oslávi 100 rokov a to bude ideálny čas na rozlúčku. Veď som vo futbale zažil už všetko, čo sa zažiť dá, či už to sú postupy alebo zostupy.

Čomu sa budete venovať potom?

Bez futbalu rozhodne neostanem. Trénerstvo ma síce nikdy nebavilo, ale oslovil ma člen výboru v Novej Bani a práve tam by som sa chcel angažovať. Ak budem vedieť pomôcť, rád tak urobím. Veď v Novej Bani som s futbalom začínal a tento klub mi dal veľmi veľa.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Futbalová rarita: Za malú dedinku strieľa góly starosta Čítajte 

V prerušenej siedmej lige ste za vedúcimi Vyhňami strácali pred jarnou odvetou päť bodov. Myslíte, že by ste tento náskok stiahli a postúpili do vyššej súťaže?

Čo by som to bol za športovca, keby som povedal, že tomu neverím. Momentálne máme veľmi kvalitný káder, aký tu už roky nebol. Sme vynikajúci kolektív na ihrisku aj mimo neho. Po zápase si vždy radi posedíme a zabavíme sa. A o tom je futbal, pretože mužstvo môže byť úspešné len vtedy, keď je partia.

Keďže ste takí kamaráti a radi si posedíte, na svoje 54. narodeniny budete musieť do šatne určite niečo doniesť.

Áno, máme nápojového referenda, ktorý si všetko poctivo značí a u neho ani výpadok počas koronavírusu neprejde. Už teraz sa však na to veľmi teším, ako opäť uvidím všetkých spoluhráčov na tréningu.

Ako 42-ročný som hrával za Tekovskú Breznicu a vtedy som už raz ukončil kariéru. Som však šťastný, že som ju ešte raz reštartoval, pretože teraz na Rudne nad Hronom prežívam najkrajšie časy.

Pri dedinskom futbale ste cez 40 rokov. Ako by ste porovnali okresné súťaže v minulosti s tými terajšími?

Kvalita ide postupne dole, hráčov a klubov je menej a menej. Kedysi by som si ako 35-ročný nezahral a teraz som v základnej zostave. Vtedy bolo úplne bežné, že hráči krátko po tridsiatke končili s kariérou.

Párkrát som sa už zamyslel, či som ako 54-ročný stále dobrý, alebo či je tá naša súťaž až tak slabá. Neviem, no som šťastný, že mám u trénera stále dôveru a nestavia ma na ihrisko len zo srandy, ale aby som pomohol.

Myslím, že tých 50 až 60 minút si stále zahrám svoje. Pretože keby som mal byť iba do počtu, nerobím to. Nikdy som na striedačke nebol naučený sedieť a ani sa s tým asi nikdy nestotožním.

A ako by ste porovnali divácke návštevy v minulosti a teraz?

Počet fanúšikov rapídne klesol. Pamätám si, že keď som hral za Novú Baňu, na naše zápasy chodil plný autobus ľudí aj von. A na domácich zápasoch ich bolo aj 500. Nie ako teraz, 50.

Boli sme vtedy výborný ročník a hrali sme tam len domáci. Žiaľ, teraz to už tak nie je. Spomínam si, keď sme hrali proti Interu Bratislava a za jedno z najlepších mužstiev v Československu vtedy chytal Laco Molnár.

Asi trikrát mi zneškodnil strely a potom ma podpichoval. Boli to krásne zážitky, na ktoré nikdy nezabudnem. Hrával som pravé krídlo a miloval som mokrý terén.

Stretli ste za vašej bohatej kariéry s korupciou?

Áno, ale o žiadne veľké peniaze nešlo.