V článku pre SME sa dočítate aj
Ako sa zmenili dedinské súťaže
Prečo mladých ľudí futbal neláka
Prečo tímy z okresu nechcú postupovať
Ako zmení korona kríza futbal v nižších súťažiach
Počet dedinských tímov sa neustále znižuje. V čom vidíte hlavný problém?
- Jednoznačne v mládeži. Dnešné deti nemajú o futbal taký záujem ako kedysi my. Keď som ja ako chlapec prišiel zo školy, sadol som na bicykel a uháňal na ihrisko. Tam sme sa desiati až pätnásti do tmy naháňali za loptou a až potom prišli také veci ako učenie. Však na tých známkach to niekedy aj bolo vidieť (smiech). Ale vybláznili sme sa a boli sme zdraví, zatiaľ čo dnes musíš mladých pomaly nútiť ísť na čerstvý vzduch. Prioritou sú im počítače, na čo dopláca aj dedinský futbal, pretože za tímy pomaly nemá kto hrať.
Odráža sa to aj na kvalite súťaží?
- Áno a dokonca futbal prichádza o mnohé talenty. V našom okrese je hlavným problémom fakt, že nemáme dorasteneckú súťaž. Mnohí preto po dovŕšení žiackych súťaží skončia a za mužov už nikdy futbal hrať nezačnú. A tu je dôvod, prečo nemajú kluby hráčov. A čo bude o 20 rokov? To ani nechcem vedieť. Inde dorastenecké súťaže možno aj majú, ale povedzme si aké. Mnohí hráči nemajú kvalitu a preto prechod do mužov nezvládnu. Chodím sa občas pozerať na štvrtú ligu dorastu, ale niekedy ma z toho až bolia oči. To kedysi aj okresná súťaž mala vyššiu úroveň.
Máte 50 rokov a ešte nedávno sme vás mohli vidieť behať po zelených trávnikoch.
Dušan Karásek
Pri futbale je celý život a venuje sa mu od deviatich rokov. Kariéru začínal v Santovke, neskôr hrával v Domadiciach či počas vojenčiny za české Jemnice. Najvyššie hral tretiu ligu za dorast v Tovarníkoch. Po návrate do rodnej Janovej Lehoty hrával za domácu TJ či susedný Kosorín. Kariéru ukončil v Šašovskom Podhradí. Ako tréner viedol mládež v Janovej Lehote, mužov v Kosoríne, Lutile a Lovčici-Trubíne. Dušan Karásek bol vždy flexibilný, vedel sa uplatniť v poli i medzi tromi žrďami. Okrem hrania a trénovania si vyskúšal aj prácu štvrtoligového rozhodcu. Futbalu jednoducho zasvätil celý život.
- Keď je málo hráčov, musím nastúpiť aj ja. Ale nie som výnimka, hrajú aj starší odo mňa. Za našich čias hráč po tridsiatke pomaly s futbalom končil, teraz hrajú po štyridsiatke bežne. A ja pred nimi skláňam klobúk dole. Spomenúť môžem napríklad Radka Kaninu, ktorý svojím prístupom a kvalitou schová do vrecka nejedného mladíka. Mal by byť veľkým vzorom pre mladých. Pre mňa je futbal balzam na dušu, život bez neho si neviem predstaviť. Určite by som s ním nedokázal skončiť zo dňa na deň. Kým sa človek môže hýbať, mal by sa hýbať. Keď sa nebude môcť, bude to horšie.
Pri futbale ste cez 40 rokov či už ako hráč, tréner či dokonca rozhodca. Stala sa vám nejaká zaujímavá situácia?
- V roku 2013 som bol po prvýkrát hospitalizovaný pre tlak a nechali si ma v nemocnici 5 dní. Žiaľ, vychádzalo to na víkend. Trénoval som vtedy Lovčicu-Trubín a hrali sme dôležitý súboj o záchranu. Doktorky som sa pýtal na vychádzku, no nechcela ma pustiť, a tak som v župane sadol do auta, utekal sa domov prezliecť a rýchlo na futbal. Keď ma žena uvidela, nadávala mi do bláznov, ale ja som si jednoducho nemohol pomôcť. Župan som hodil do igelitky, súboj som odkoučoval a remizovali sme s Brehmi 2:2. Hneď po konečnom hvizde som sadol do auta, na pumpe sa prezliekol späť do župana a utekal do nemocnice.
V jednom zápase sa stretol proti svojmu synovi. (zdroj: Ivan Mriška)A to na to nikto neprišiel?
- Keď som vošiel, sestrička ma už čakala a išla mi merať tlak. Keď sa ma spýtala, kde som bol, odpovedal som jej, že na návšteve. Ona len s úsmevom odvetila, ja som fanúšička Hornej Vsi a pred dvadsiatimi minútami skončili zápasy, takže toto hovorte viete komu. Všetko našťastie dobre dopadlo a teraz na to už len s úsmevom spomínam.
Stretli ste sa počas vašej bohatej kariéry s korupciou?
- Ak by som povedal, že za tie roky nie, klamal by som. Či už ako hráč alebo rozhodca, bolo to tu. Teraz sa však už s niečím takým nestretávam. Veď dnes nemá kto postúpiť do piatej ligy. Nikto nechce. Repište nám v piatej lige robilo celkom dobrú reklamu, ale tiež sa vrátilo naspäť.
Prečo nikto nechce postúpiť?
Súvisiaci článok Futbalová rarita: Za malú dedinku strieľa góly starosta Čítajte - Dôvodov je viacero. V prvom rade sú to peniaze a v druhom boj proti veterným mlynom. Bystrické mužstvá sa totiž podržia a nepustia si medzi seba cudzích z oblasti Žiar nad Hronom. A keď aj Repište ukázalo nespornú kvalitu, je tu pokuta za neexistujúcu mládež. Klobúk dole pred pánom starostom v Repišti, čo tam spravil pre futbal, ale niekedy to jednoducho nejde. Vážim si však aj všetkých ostatných ľudí, ktorí robia okolo futbalu v obciach, mnohých si pamätám ako aktívnych hráčov a dnes funkcionárov či trénerov. Pri futbale na dedinách je dôležitá podpora od starostu a zastupiteľstva, pretože keď ju nemá, je to ťažké. A keď sa nenájdu drobní podnikatelia s dobrým srdcom, je to odsúdené na zánik.
Čo pre vás osobne znamená futbal?
- Ako som spomínal, je to pre mňa balzam na dušu. Vždy sa po pracovnom týždni teším na víkend a zápas, kde si zakričíme, zašportujeme a zabavíme sa. Futbal som vždy miloval. Pre mňa bola ako mladíka hrdosť, keď som v sobotu išiel hrať za dorast a v nedeľu za mužov. To bol pre mňa ideálny víkend.
