Levickí športovci, ako ich nepoznáte

*Ako dlho sa venujete športu, prečo ste sa rozhodli pre hádzanú a aké boli vaše začiatky?
- Hádzanej som sa začal venovať vo štvrtom ročníku na III. ZŠ. Venoval som sa tomuto športu tri roky, ale potom sa vlastne klub rozpadol. Po znovuzaložení klubu som trénoval s mužmi, ale presadiť sa medzi nimi bolo ťažké. Pred touto sezónou LKH prihlásilo do súťaže mladší dorast a tréner Švarba oslovil aj mňa. Takže som sa po čase opäť vrátil ku hádzanej. Medzitým som skúšal šťastie v stolnom tenise a basketbale.
*Ktorý je váš najväčší úspech v športe?
- Za svoj doposiaľ najväčší úspech považujem to, že môžem hrávať v lige mladšieho dorastu. Na väčšie úspechy zatiaľ stále len čakám.
* Čo by ste chceli v športe dosiahnuť, aké máte ďalšie športové ciele? Patríte v Leviciach medzi najlepších hráčov a strelcov v mladšom doraste...
- Veľkou výzvou je pre mňa súťaž, akou je, či bola HILka. Viem, že je to dosť trúfalé, ale hrať takúto súťaž by bolo skvelé. Na druhej strane si uvedomujem, že oproti iným máme Levičania dosť veľký handicap, že sme sa hádzanej dlhšie obdobie nevenovali.
* Kto vás vždy podrží, keď sa vám nedarí?
- Pri nezdaroch ma podržia hlavne obaja rodičia, potom tréner, alebo spoluhráči.
* Stretli ste sa vo svojej športovej kariére s nejakým vážnym zranením?
- Ťažké zranenia sa mi vyhýbajú, ale mal som už problémy s vykĺbeným členkom a samozrejme klasické hádzanárske zranenia prstov na ruke.
* Boli ste už niekedy zamilovaný respektíve, zažili ste skutočnú lásku?
- Mal som dievčatá, ale nejaká skutočná láska to ešte nebola.
* Ako sa dá zosúladiť láska so športom? Dali by ste niečomu prednosť?
- Určite, keď sa chce, všetko sa dá zosúladiť. V tejto chvíli by som ale dal prednosť športu.
* Máte nejaký športový vzor, ak áno prečo ste si ho vybrali?
- Obdivujem hru Martina Stráňovského z Nových Zámkov. Snažím sa od viacerých odkukať to najlepšie a použiť na svoje zlepšovanie sa.