BANSKÁ ŠTIAVNICA. Plaváreň na miestnom tajchu po rokoch opäť obnovili. Banskoštiavnické tajchy sú intenzívne vyhľadávané domácimi i turistami a výnimkou nie je ani Klinger. Po novom sa tu však Oblastná organizácia cestovného ruchu Región Štiavnica rozhodla vybudovať nový priestor pre oddych a rekreáciu – plaváreň s dreveným mólom. Zabezpečili tak pohodlný vstup do vody a kúpanie.
Podľa podpredsedu predstavenstva Oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Banská Štiavnica Ľudovíta Kaníka ide o systém plávajúcich betónových pontónov, ktoré majú životnosť až 50 rokov. „Sú bezúdržbové, odolné voči zovretiu ľadom a vedia prekonať kolísanie hladiny.
(zdroj: min)Pontóny majú palubu obloženú drevom, z brehu sa na ne ľudia dostanú po lávke. Na pontóne sú osadené rebríky na pohodlný vstup do vody,“ približuje.
Projekt podporila Rozvojová agentúra Banskobystrického samosprávneho kraja cez členský príspevok v Oblastnej organizácii cestovného ruchu Región Banská Štiavnica.
Ženy a muži oddelene
Už v polovici 19. storočia bola na Klingeri vybudovaná plaváreň s dreveným mólom, ktorá bola funkčná až do 70. rokov 20. storočia. Na vode bola vtedy umiestnená plávajúca plošina ukotvená k brehu a k nej viedla lávka. Medzi dvomi plávajúcimi plošinami bolo vodnopólové ihrisko a na vnútorných okrajoch plošín štartovacie bloky pre plavcov. V tomto období sa tu muži a ženy kúpali oddelene – ženy doobeda a muži poobede.
Banskoštiavničanka Oľga Kuchtová spomína, že existuje dobová fotografia pochádzajúca z konca 19. storočia, ktorá napovedá o existencii plavárne na Klingeri už v týchto časoch.
„Dokonca tam boli dve, na náprotivných brehoch stojace, vyhotovené z drevených dosiek, situované bližšie k hrádzi. Jedna aj s kabínkami slúžila dámam a druhá pánom,“ hovorí s tým, že Klinger nebol iba miestom plávania, ale významným športovým areálom a vyhľadávaným spoločenským a kultúrnym miestom. Podľa nej sa tu stretávali veľkí i malí, hralo sa vodné pólo, svoje umenie predvádzali akvabely a muži sedeli za šachovnicami alebo hrali karty.
(zdroj: min)Konali sa tam rôzne preteky vrátane desaťboja s medzinárodnou účasťou. Tiež tu fungoval bufet, kde sa predávala obľúbená „krachelka“. Od konca 60. rokov minulého storočia, keď bola do užívania odovzdaná mestská krytá plaváreň, však Klinger začal pustnúť a postupom času jeho slávna minulosť zanikla.
„Jeho návštevníkmi sme boli dlhé roky len my „skalní“, až v posledných rokoch tohto tisícročia sa stal opäť vyhľadávaným miestom rekreácie turistami, miestami až nad únosnú mieru tak, že nie je kde položiť uterák,“ poznamenáva Kuchtová.
Klingerská spolupatričnosť
Aj keď sa športový plavecký život presťahoval z Klingera pod strechu krytej plavárne a drevený mobiliár, či kabínky s impozantným schodiskom boli zničené, betónový múrik ostal a vody tajchu sa napĺňajú naďalej aj napriek týmto premenám.
„A to je dobre. Rovnako ako to, že nestratil na popularite a dnes sa začína jeho renesancia a písanie novej modernej éry,“ hovorí na margo novinky Kuchtová a pokračuje: „Prvou lastovičkou sa stalo ukotvenie pontónu s mostíkom, ku ktorému, ako som sa dozvedela, pribudne i bazén. Vnímam ho ako miesto, ktoré odľahčí breh, často zaplnený do posledného miestečka, dá sa z neho vojsť do vody skokom alebo po rebríku,“ približuje s tým, že sama víta rozhodnutie obnoviť tradíciu Klingera.
Podľa nej však bude nevyhnutné doriešiť aj jeho ďalšie záležitosti – ako otázku parkovania, či sociálne zariadenia, pretože návštevnosť z roka na rok rastie a bude rásť. Ako to už však býva zvykom, každá zmena má aj svojich odporcov.
„Aká bude, to ukáže čas. Ja sa však teším a doprajem to aj súčasnej generácii. Nech zažije aspoň časť z toho, čo som na čarovnom Klingeri zažívala ja sama v čase svojej mladosti,“ dodáva. Patrilo k tomu člnkovanie, deti v bazénoch, reprodukovaná hudba, nezameniteľné letné vône i pocit klingerskej spolupatričnosti udržiavaný doteraz.
