HODRUŠA-HÁMRE. Aj v oblasti Štiavnických vrchov bojujú s problémom rozšírenia nepôvodných druhov rastlín, ktoré sa v mnohých prípadoch správajú invázne – udomácňujú sa a vytláčajú pôvodné druhy. Tie kvitnú najmä v tomto ročnom období koncom vegetačnej sezóny.
Výnimkou nie je ani obec Hodruša-Hámre, kde sa tiež vyskytujú niektoré druhy – napríklad pohánkovec (krídlatka). Tieto rastliny sú však vlastníci zaburinených pozemkov, podľa zákona o ochrane prírody a krajiny, povinní odstraňovať. V opačnom prípade môže dôjsť aj k ich sankcionovaniu zo strany kompetentných orgánov.
Boj s veternými mlynmi
Starosta obce Hodruša-Hámre Jozef Uram vysvetľuje, že problém inváznych rastlín sa snažia vyriešiť aj vlastnými silami, pokiaľ rastú na obecných pozemkoch. Naopak, v súvislosti so súkromnými pozemkami, upozorňujú vlastníkov v spolupráci s okresným úradom, odborom starostlivosti o životné prostredie, na ich odstránenie prostredníctvom miestneho rozhlasu či vývesných tabúľ.
„Najhoršie je to, že väčšina týchto zaburinených území je v správe Slovenského pozemkového fondu. Snažíme sa to likvidovať, aj keď ich je čím ďalej tým viac,“ ozrejmuje Uram s tým, že samotná likvidácia je finančne náročná a je to boj s veternými mlynmi. Podľa neho sa niečo podarí vysekať, niečo odstrániť chémiou, ale všetko je len dočasné a o rok sa rastliny objavujú na rovnakých miestach opätovne.
„Zatiaľ riešime takéto odstraňovanie iba z vlastného rozpočtu. Najväčšie množstvá sa nachádzajú popri toku Hodrušianky. Najhoršie na tom je, že rôznymi mechanizmami sa prenášajú z miesta na iné pozemky,“ hovorí starosta, podľa ktorého súkromníci upozornenia rešpektujú iba sčasti. Nedodržanie nariadenia na odstránenie inváznych rastlín môže však skončiť až pokutou pre majiteľov pozemkov.
Aj z nevedomosti
Monika Farbiaková zo Správy Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy priblížila, že tieto druhy boli na územie Slovenska dovezené ako okrasné a medonosné rastliny z amerického kontinentu alebo z Ázie. Z parkov a výsadieb sa začali rýchlo šíriť do okolia a obsadzovať nové plochy. V Banskej Štiavnici a okolí sa vyskytuje predovšetkým takzvaná netýkavka žliazkatá a pohánkovec (krídlatka).
„Kvitnú najmä na jeseň a pohánkovec si niekto aj pestuje, pretože vzhľadovo vyzerá dobre, no potom sa ho ľudia nevedia zbaviť. Takže sa rozširujú aj z akejsi nevedomosti,“ poznamenáva Farbiaková. Šíria sa nielen semenami, ale aj vetrom, zvieratami, odrezkami a časťami podzemkov napríklad pri vyvážaní zeminy. Rastú pritom predovšetkým pri vodných tokoch.
„Ich výskyt je však výrazne rozšírený a týka sa celej krajiny. Najmä obce a mestá by mali dbať, aby obyvateľov vyzvali na odstránenie, pretože je v ich záujme, aby sa tito rastliny nešírili,“ dodáva.
Zdraviu nebezpečné
Invázne druhy rastlín majú vysokú konkurenčnú schopnosť, schopnosť prežívať nepriaznivé obdobia a rásť aj na odlišných typoch stanovíšť. Majú tiež dobré reprodukčné vlastnosti, chýbajú im naopak domáci prirodzení nepriateľa.
„Mali sme aj prípady pri odstraňovaní boľševníka, keď sa dostal na kožu a spôsobil popáleniny, ktorých výsledkom boli pľuzgiere na pokožke a následná návšteva nemocnice,“ hovorí Farbiaková a vplyve niektorých druhov na ľudské zdravie.
Pre rôzne druhy rastlín je pritom vhodný iný spôsob boja proti nim.
„Práca spojená s odstraňovaním inváznych druhov je vo väčšine prípadov zdĺhavá, finančne náročná a vyžaduje si značnú mieru trpezlivosti. Vždy treba dbať na to, aby boli na odstraňovanie použité také spôsoby, ktoré sú pre konkrétny druh najúčinnejšie a aby sa vykonávali v súlade s biologickými vlastnosťami príslušného druhu,“ zdôraznila Farbiaková.
