y vás nenapadlo, čím všetkým si vo svojom živote musela prejsť. „Pri zdravom rozume ma držali len moje deti a viera v Boha. Denne som sa modlila, aby mi Pán Boh nejako pomohol. Dnes viem, že moja modlitba mala zmysel,“ hovorí s presvedčením.
Eva sa vydávala ako 21- ročná. Manžel bol jej prvým chlapcom. Už na začiatku ich vzťahu to nemala ľahké. Otehotnela, narodil sa jej syn, súčasne študovala na Vysokej škole ekonomickej. Aké však bolo prekvapenie milujúcej manželky, keď zistila, že si jej drahá polovička na vojenčine užíva s priateľom! Nie, vtedy ešte nemyslela na rozvod, hoci poznanie, že jej vyvolený je bisexuál, ju veru riadne zasiahlo. O rozvod požiadala až vtedy, keď už čakal dieťa s inou. Po piatich rokoch si povedala, že je predsa ešte mladá a pekná, že nemôže prestať veriť všetkým mužom. Zase uverila.
Vysoký, urastený športovec si od začiatku získal jej srdce. Keď jej prvýkrát povedal, že je študovaná krava, niečo sa v nej zlomilo. Napriek tomu sa mu naďalej snažila byť dobrou manželkou. Veď mali spolu krásnu dcéru. Desať rokov znášala jeho alkoholické výpady. Bil ju, podvádzal, podceňoval, žiarlil. „Chcela som od neho odísť skôr, ale zakaždým ma uprosil, sľuboval...,“ priznáva svoju slabosť. „Popri starostlivosti o deti a domácnosť som začala podnikať. Samozrejme, nepomáhal mi ani v najmenšom, ešte som musela splácať jeho dlžoby. Až raz...“ Pani Eve sa o dni D ťažko hovorí. Ešte aj po rokoch ju obchádza pocit hanby. „Predstavte si, zviedol synovu priateľku. To bola už tá posledná kvapka. Tak som si povedala, že ja sa naňho môžem vykašlať. Keď som si našla priateľa, jeho ego to nezvládlo. Bohvieodkiaľ si zaobstaral pištoľ a strelil mi do nohy.“
„Čo bolo ďalej?,“ povzbudzujeme v rozprávaní Evu, ktorej na očiach vidno, že opäť prežíva celú tú hrôzu. Rozpráva nám, že jej nový priateľ si ju napriek tomu, že je od nej o 11 rokov mladší, zobral za ženu, dokonca sa podujal splácať dlžoby po jej bývalom. „Neraz nám veru exekútor klopal na dvere. Boli to veľmi ťažké časy,“ vracia sa v spomienkach do nedávnej minulosti. „Naše rodiny sa od nás odvrátili, zostali sme na všetko sami. Jedine moja dobrá suseda, človek s veľkým srdcom, mi bola vtedy oporou.“ Po vyslovení myšlienky, že to musela byť láska, zvážnie. „Myslíte? Áno, bola to veľká láska, napriek tomu však podľahol aj on po čase tlaku okolia a dal sa na zlé chodníčky.“ Eva sa však nevzdala. Veď bola zvyknutá celý život bojovať. Rozhodla sa, že svojho tretieho manžela musí vytrhnúť z prostredia, ktoré ich láske nepraje. A skutočne. V jej prípade sa potvrdilo to známe, že žena je krkom, ktorý hýbe domácnosťou. Dokázala to! Dnes má jej tretí manžel dobrú prácu, začal ju mať rád, vážiť si ju, stará sa o ňu, o ich spoločné dieťa a deti z jej prvých manželstiev. Napokon ju prijala aj jeho rodina. Hovorí, že sa z manžela stal úplne iný človek a ona je dnes konečne šťastná. Vyše dvojmiliónove dlžoby splatili, idú stavať dom, aj ona je veľmi úspešná vo svojej práci. Zo zvedavosti sa pýtam aj na prvých dvoch manželov. „Ten prvý je ženatý, ale o nášho spoločného syna sa vôbec nezaujíma. Druhý bol už šesťkrát na protialkoholickom liečení, niekedy mi aj zavolá. O dcéru sa však zaujíma málo.“
Eva pomaly končí svoje rozprávanie. Dozvieme sa ešte, že aj jej sestry majú veľmi nešťastné manželstvá, a napriek tomu sa akosi nevedia vymotať z bludného kruhu. Síce, ktovie... Možno aj im napokon svitne na lepšie časy. Veď aj ona dlhé roky trpela, aj ona často uvažovala o samovražde. Nikdy sa však nepoddala, nikdy neprestala celkom veriť. Dnes je konečne šťastná sa dúfa, že sa už nikdy nevráti to, čo bolo predtým.
Autor: Mária Sliacka