z Občianskeho združenia Margarétka, ktoré výstup na Sitno zorganizovalo, tvrdí, že zdolať tento vrchol sa pre nich pomaly stáva symbolom. Zdolať totiž treba nielen metre do vrchu, ale často aj seba samého. Výstup bol pre mnohých mimoriadne náročný, ale nik ho nevzdal. Zdolať Sitno sa rozhodlo aj niekoľko vozíčkárov, ktorí mali prispôsobenú trasu. Záverečný výstup museli zdolať za pomoci priateľov, či asistentov. Mnohých posledné metre poriadne preskúšali. 26 - ročná Katka Andričíková prišla na stretnutie až z Bežoviec na ukrajinských hraniciach. Vzdialenosť neľutovala, výstup bol pre ňu neopakovateľným zážitkom. Po tom, čo v detstve prekonala mozgovú obrnu, je prevažnú časť dňa odkázaná na invalidný vozík. „Krátke vzdialenosti prejdem aj bez neho. Robím to čo najčastejšie, aby som si posilňovala svalstvo. Sitno bolo pre mňa veľkou výzvou,“ povedala nám Katka. Katka považuje šport a prispôsobené hry za súčasť svojho života. Miluje pétang a neobyčajnú hru – bocciu. Rada sa dá nahovoriť na všetko neznáme. Keď za ňou však prišli počas výstupu organizátori, aby sa nechala na svojom vozíku ťahať cyklistom, ostala zaskočená: „Najprv som si povedala, že to nie je dobrý nápad. Aj zdatný cyklista má problém prekonávať väčšie výškové rozdiely a nie to ešte ťahať po nerovnom teréne za sebou vozík s človekom.“ Nakoniec sa však nahovoriť dala a neľutuje. Bol to vraj zážitok. Nie je vylúčené, že tento druh športu sa ujme aj v budúcnosti, hoci zrejme v schodnejšom teréne. „Prirodzene, chcelo by to zdokonaliť techniku, ale môže to byť zaujímavé,“ dodal aj Ján Koťo.
