Článok pokračuje pod video reklamou
BANSKÁ ŠTIAVNICA. Hoci sám nie je Banskoštiavničanom, ale pochádza z obce Majcichov v Trnavskom okrese, v jeho tvorbe nájdeme zobrazenú práve Banskú Štiavnicu i mnohé tamojšie tváre.
Jaroslav Áč sa maľovaniu venuje niekoľko rokov, v jeho prvých približne 250 obrazoch ho inšpirovala najmä príroda, jej svetelné a vodné kompozície a posledné dva roky uňho začínajú prevládať figurálne veci a portréty.
Zamiloval si ju
Jaroslav Áč približuje, že umenie ho zaujímalo už od detstva. „Vždy som rád kreslil a všímal si pekné a zaujímavé veci a miesta okolo seba. Návšteva výstav a galérií patrí k mojim najobľúbenejším formám fyzického a duševného oddychu,“ hovorí umelec, ktorý sa aktívne začal venovať maľovaniu približne pred 7 rokmi.
Práve vtedy začal nachádzať viac času na to, na čo sa v podvedomí pripravoval popri bežných pracovných povinnostiach prakticky celý život. Sám chodí do historickej Banskej Štiavnice viac ako 20 rokov. Spočiatku to bolo na podnet známych, ktorí tu majú svoje korene, ale postupne išlo o pravidelné dobíjanie energie prechádzkami po meste a okolitej prírode.
„Štiavnica pred 20 rokmi nebola pre mňa na prvý pohľad nejaká top lokalita na trávenie voľného času, ale postupne som začal zisťovať, že niečo tam je, nejaká energia, ktorá mi začína vždy po nejakej dobe chýbať a potreboval som ju opätovnou návštevou vždy doplniť,“ priznáva umelec.
Pri maľovaní ho skôr inšpirovali jej prírodné scenérie, bez ľudí a budov a až keď ho pred 5 rokmi oslovil majiteľ jedného obchodíku na Trojičnom námestí, so záujmom prezentovať jeho obrazy v jeho priestoroch, začal sa venovať Štiavnici ako celku a neskôr aj ľuďom, ktorí tu žijú. Na otázku, či tu má nejaké obľúbené miesto, odpovedá, že Banská Štiavnica, aj vzhľadom na jej veľkosť, je celá jedným obľúbeným miestom.
„Tu sa dá za jeden deň prejsť mesto aj s výhľadom z Paradajzu. Samozrejme si to vždy rozdelím, podľa toho, na čo mám chuť, niekedy mi stačí sedieť len tak na káve na Trotuári, na Trojici, alebo vyšliapnuť len na Vodárenskú a späť cez Botaniku a Ružovú do mesta. Občas dostanem chuť aj na hrebeňovku cez Červenú studňu, Tanad a dolu na Klinger,“ hovorí s úsmevom.
Tvár je zaujímavejším objektom
Okrem prírodných scenérií sa neskôr začal tiež venovať figurálnej maľbe. Po krátkom čase totiž zistil, že človek, najmä tvár, je preňho omnoho zaujímavejším objektom na maľovanie ako krajina, pretože sa na relatívne malom priestore dajú zachytiť nielen jeho vonkajšie prejavy, ale aj jeho vnútorné pocity, nálady či charakter.
Podľa autora zaujímavý portrét tiež podprahovo núti diváka zamyslieť sa nad tým, aký asi zobrazený človek je, alebo bol, čo robil, či ešte žije a podobne, čo krajina nedokáže v takej miere evokovať.
„Ľudí z Banskej Štiavnice a okolia som začal maľovať najmä preto, lebo na sociálnej sieti mám odtiaľ veľa priateľov. Lákalo ma maľovať ľudí spojených s mojím obľúbeným prostredím, ktorých názory a pozadie som čiastočne poznal.
Dosť portrétov som maľoval aj na požiadanie, ale najradšej maľujem, keď ma niečo zaujímavé na človeku osloví a sám som zvedavý, ako sa mi to podarí stvárniť,“ poznamenáva Áč, ktorý sa venuje čisto olejomaľbe, najmä na plátno.
Ten za svoju krátku výtvarnú dobu namaľoval zatiaľ do 400 obrazov a absolvoval niekoľko výstav (v roku 2019 ich bolo šesť), či už vlastných, alebo skupinových, všetky na Slovensku.
„Aj keď už dosť mojich obrazov má svojich majiteľov v zahraničí, ja osobne som najradšej tu na Slovensku a voľný čas trávim maľovaním, pričom v čase internetu a sociálnych sietí si moje obrazy pozerajú ľudia po celom svete,“ dodáva na záver.
