BANSKÁ ŠTIAVNICA. Divadelný projekt Kosmopol, ktorý vznikol minulý rok, sa zameriava na dejiny meštianskej spoločnosti Štiavnice 20. storočia. Autorky tejto polydrámy sa tešia úspechom, chystajú aj publikáciu.
Veľké veci na lokálnej úrovni
Zber materiálu – hĺbkový etnologický a historický výskum a realizácia projektu trvali rok, počas ktorého vznikol 150-stranový scenár na hranici fikcie a dokumentu vo forme polydrámy, teda viacvrstvového dejového rámca s paralelnými scénami.
Výsledkom je trojhodinová imerzná a multimediálna inscenácia odohrávajúca sa na 11 scénach v starom meštianskom dome, pre ktorú vznikla aj unikátna scénografia.
Projekt vznikol pod vedením tvorivej skupiny Jakubová- Dromovich Hajdučíková. Klára Jakubová a Mila Dromovich vytvorili dramaturgicko režijný koncept a scenár, Verona Hajdučíková viedla etnologický a historický výskum.
„Boli sme milo prekvapené už nomináciou, ocitli sme sa v spoločnosti výrazných osobností divadla Andreja Kalinku a Ivana Martinku. Víťazstvo, ktoré nám porota prisúdila, je pre nás veľkou cťou, a spôsobilo nám hlbokú radosť.
Sme zaň odbornej porote ako aj samotnej Nadácii Tatra banky veľmi vďačné. Pre celý tvorivý tím projektu Kosmopol je to silná motivácia pokračovať ďalej a hľadať možnosti ako tento mimoriadne produkčne náročný projekt udržať na scéne ešte niekoľko rokov.
Priali by sme si, aby bolo naše ocenenie inšpiráciou aj pre ostatných, že sa veľké veci dajú tvoriť aj na lokálnej úrovni a v nedivadelných podmienkach,“ poznamenali autorky.
O čom tento príbeh je?
Tvorcovia situovali príbeh zubára a jeho rodiny, ktorý sa začína v roku 1923 príchodom T. G. Masaryka do Banskej Štiavnice, do priestorov meštianskeho domu. V tom dnes sídli alternatívne Kultúrne centrum Eleuzína.
Výber hlavnej témy predstavenia Kosmpol prišiel podľa režisérky Kláry Jakubovej spontánne a samotný scenár vypracovali na základe historických informácií.
„Zaujímala nás lokálna história a keďže hlavnou témou projektu Mesto Kultúry 2019 je renovácia identity, bolo rozhodnuté. Štiavnica mala kedysi vďaka prítomnosti rôznych národností, kultúr a vzdelanosti kozmopolitný charakter, preto sme chceli toto obdobie pripomenúť,“ hovorí Jakubová.
Zahviezdili aj domáci
Herecké obsadenie Kosmopolu tvoria známe mená i neherci, ktorí na seba prevzali hereckú úlohu. Autorom sa podarilo vyskladať kvalitný herecký tím a samotné postavy oživili Monika Haasová, Peter Kadlečík, Števo Martinovič, Ľudmila Klimková, Andrej Šoltés, Gertrud Mária Korpič, Igor Kuhn, Martin Grman, Henrich Žucha, Markéta Dulavová, Eva Mores, Nina Rosa a Jano Kružliak.
„Milo ma prekvapili aj herecké výkony nehercov, napríklad Igor Kuhn žijúci v Banskej Štiavnici postavu židovského pôvodu, pána Sterna, zahral brilantne. Jedna zo scén, kde sa objaví, dojíma k slzám,“ pripomenula Dromovich.
Vydajú knihu
Autorky zároveň doplnili, že tento rok ich posunul viac ľudsky ako umelecky. Keďže kultúrny život sa zastavil, majú viac možností pracovať sami na sebe.
„Je to veľká psychológia zákutí našej duše ako aj celej spoločnosti. A predsa len nás toto zastavenie inšpirovalo k jednému projektu,“ hovoria. Rozhodli sa aj s Veronikou Hajdučíkovou napísať o Kosmopole knihu pod názvom Kosmopol – ako sa tvorí imerzné imaginárium.
Na jej tvorbu získali štipendium od Fondu na podporu umenia, ktorý od začiatku podporoval aj vznik a reprízovanie Kosmopolu. „Publikáciu by sme rady uviedli do života počas májových repríz, pevne veríme, že na jar chytí kultúra nový dych, zatiaľ čo korona ho konečne stratí,“ uzavreli.