ŽARNOVICA. Termálny prameň v Lukavici, kedysi samostatnej obci a dnes mestskej časti mesta Žarnovica, objavili vďaka prieskumnému vrtu na začiatku 80. rokov minulého storočia.
Vrt však nikto správne nezabezpečil a termálnu vodu tak miestni obyvatelia dlhodobo využívajú na rekreáciu. Ako uviedol primátor Žarnovice Kamil Danko, s rozvojom tejto lokality počítať nemožno, celé územie patrí do vysokého stupňa ochrany európskeho významu.
„Prameň vznikol ako prieskumný vrt hodrušských baní počas geologického prieskumu mapujúceho tektonické zlomy. Keď sa takéto vrty ukončia, mali by ich zapečatiť, teda zabetónovať. Ale oni to neurobili a ukončili ho len ventilom,“ vysvetlil Danko.
Podľa neho sa po zmene spoločenských pomerov nenašiel žiadny zodpovedný orgán, ktorý by vrt poriadne uzavrel, a ventil nakoniec niekto svojvoľne odstránil.
Voda je podchladzovaná
Podľa primátora má voda vytekajúca z termálneho prameňa teplotu približne 27 stupňov Celzia, rôzne internetové zdroje však informujú o teplote až 35 stupňov Celzia.
„Voda, ktorá sa dostáva na povrch, je podchladzovaná. V hĺbke 700 metrov má prameň podstatne vyššiu teplotu,“ spresnil Danko. Prameň sa podľa jeho slov nachádza na neusporiadaných súkromných pozemkoch, miestni ho však dlhodobo využívajú na rekreačné účely.
V minulosti podľa Danka existovalo niekoľko zámerov, ako termálny prameň využiť na rekreačné, liečebné či energetické účely. „Kombinácia zloženia minerálov a termálneho charakteru prameňa prináša niekoľko spôsobov využitia.
Dalo by sa to využiť ako obnoviteľný zdroj energie, na balneologické účely, ale dokonca aj v potravinárstve. Je tam taká skladba minerálov, že by sa z nej dal vytvoriť originálny druh minerálnej vody,“ vysvetľuje Kamil Danko.
Vo vysokom stupni ochrany
S rozvojom lokality však v budúcnosti podľa Dankových slov nemožno počítať. „Najnovšie je celé územie zaradené do vysokého stupňa ochrany európskeho významu, akékoľvek využívanie termálneho prameňa vidím ako veľmi
problematické,“ povedal Danko s tým, že danú skutočnosť samospráva zistila pri tvorbe nového územného plánu mesta.
Primátor vidí v riešení Štátnej ochrany prírody nedostatky. Najväčší problém je podľa neho v nedostatočnej kontrole dodržiavania opatrení spojených s vyhlásením chráneného územia zo strany správneho orgánu, ktorým je Štátna ochrana prírody.
Nevedia, čo si môžu dovoliť
„Na to, aby boli opatrenia realizovateľné a kontrolovateľné, by sme mali prijať rady opatrení, nielen nejaký územný plán. Bežní obyvatelia ani nevedia, že je toto miesto zapísané ako územie európskeho významu. Nevedia, čo si tam môžu
dovoliť a čo nie. Mesto v tomto prípade nie je správnym orgánom. Ja tam veľmi ťažko môžem posielať mestskú políciu a vysvetľovať ľuďom, že je územie zapísané v mape ako chránené. Nie je to v mojej kompetencii,“ vysvetľuje Danko.
Podľa neho by bolo vhodnejšie hľadať spoločné riešenia, ktoré by akceptovali užívacie práva vlastníkov. Ľudia by sa na tom územní mohli pohybovať v primeranom rozsahu.
Danko vidí riešenie napríklad v povolení drobných stavieb, ktoré by slúžili na víkendové účely. „Dá sa regulovať charakter stavebného konania alebo stupeň zastavanosti. Týmto spôsobom by sa udržal vidiecky rast bývania a v oblasti by
boli prítomní ľudia, ktorí by vedeli upozorniť na nevhodné správanie tých, ktorí pravidelne porušujú akékoľvek opatrenia,“ hovorí primátor. Zároveň dodáva, že zákaz akýchkoľvek aktivít, ktorého dodržiavanie nie je pravidelne kontrolované, len prispieva k ďalšiemu devastovaniu územia.
