Od piatej triedy hrával vo Zvolene a tu to dotiahol až medzi seniorov. Teraz je doma v Plzni, zmenu pôsobiska však nevylučuje.
Šikovné krídlo s vycibrenou korčuliarskou technikou a výborným ťahom na bránu. I tak by sme mohli charakterizovať rodáka zo Žiaru nad Hronom Dušana Andrašovského. Hokejistu, ktorý prvé korčuliarske kroky urobil na domovskom štadióne v Žiari. No keďže medzi rovesníkmi vynikal, všimli si ho vo Zvolene, kde začal hrávať od piatej triedy a dotiahol to až medzi seniorov. V doterajšej kariére Dušan obliekal okrem zvolenského dresu aj dresy Trenčína (na vojne) a Plzne, kde pôsobí dodnes. Šťastie skúšal i vo Fínsku, no severský štýl hokeja mu nesedel a tak z angažmánu v Hämeenlinne či Tappara Tampere napokon nebolo nič.
V tejto sezóne Dušan hral tak ako posledné štyri sezóny v Plzni. Vedenie však s výsledkom, aký sa im podarilo urobiť, spokojné nebolo. „V základnej časti sme skončili na deviatom mieste a teda sme sa nedostali do play-off. Predsezónny cieľ sa nám nepodarilo splniť a tak môžem byť so sezónou spokojný len na 50 percent,“ hovorí Dušan, ktorému sa v Plzni darí. „V tejto sezóne som nedal extra veľa gólov, no hra mi vcelku išla a spokojní boli so mnou aj tréneri. Len keby sa mi vyhýbali zranenia.“ Dušan vie, o čom hovorí, veď 22. októbra v zápase Vítkovice – Plzeň dostal od protihráča Varaďu sekeru do tváre a musel maródovať päť týždňov. „Nebolo to nič príjemné. Okrem toho, že som dva mesiace nemohol hrať hokej, som sa nemohol ani poriadne najesť, keďže som mal zdrôtovanú sánku. Potravu som prijímal v tekutom stave pomocou trubice. Za prvý týždeň som schudol päť kíl a nejaký čas mi trvalo, kým som sa dostal na pôvodnú váhu,“ opisuje nie práve príjemné chvíle. Po návrate na ľad musel Andrašovský hrať istý čas s celým plexisklom na tvári. „Cítil som ako nejaký dorastenec.“
Podobne ako na Slovensku, aj v Čechách hralo počas štrajku v NHL množstvo hráčov so skúsenosťami zo zámoria. „Ak to mám porovnať s predchádzajúcou sezónou, bol to veľký rozdiel. Hráči NHL priniesli do ligy nové prvky, nasadenie v zápasoch bolo obrovské.
Najväčší zážitok pre mňa bolo hrať proti Jágrovi. Človek musí na vlastnej koži okúsiť, čoho je tento hokejista schopný. Puk sa mu prakticky nedá zobrať, má geniálne nahrávky a keď sa dostane do šance, je z toho skoro vždy gól,“ hovorí Dušan, ktorý si v Plzni v jednom útoku zahral aj s Jágrovým spoluhráčom z reprezentácie Martinom Strakom. „Hrať s Martinom bola paráda, bola to pre mňa škola hokeja. Je to veľmi rýchly, tvorivý a húževnatý hráč, ktorý síce veľa gólov nedáva, no dokáže perfektne prihrať.“
Zdá sa, že šikovný útočník je v Plzni už ako doma. „Prakticky tam s manželkou žijeme päť rokov. Pred pol rokom sa nám narodila dcérka Vanesa, tak sme sa rozhodli, že si kúpime v Plzni byt.“ Vyzerá to tak, akoby sa tam chcel usadiť natrvalo. „S klubom mám zmluvu ešte na rok. No neviem, či dres Plzne oblečiem aj v novej sezóne. Mám totiž nejaké ponuky z iných klubov, no nerád by som to teraz konkretizoval,“ dodáva Dušan Andrašovský.
