n Geišberg...
Slečinka Thália, nenechaj ma umrieť,
spomeň si pri víne a odíď od stola...
… Budem ťa ľúbiť, milenka bledá
ďalej a viac, lebo inak sa nedá. (M.Gaišberg)
Je ešte stále Thália vaša milenka?
Po päťdesiatke je to s milenkami už ťažké... V tom milovaní je niekedy viac rozumu ako srdca. Thália vie byť aj milá ako nevšímavá. Keď má pekné šaty a múdro prehovorí, ešte aj my, starí páni, sme schopní erekcie. Minule napríklad... ale nechajme to. O takýchto veciach sa neklebetí.
Priznajte sa – je vám málo byť iba „reprodukčným“ umelcom, skrývať sa za cudzie slová?
Poznám ľudí, ktorí postavili dom a začali stavať druhý. A potom aj deťom. Ich zamestnanie nebolo staviteľ. Živili sa úplne inak. Môj sused si v 50-tke spravil vodičák... Chcem tým povedať, že neznáme priťahuje. Človek má chuť vyskúšať, čo neskúsil. Je to v povahe ľudí. Keď človek číta, je krok od písania. Je normálne dlho mlčať a potom spievať. Je možné naháňať sa a potom si sadnúť a len tak sa dívať. Rád by som vyskúšal robiť čokoľvek, čo som doteraz nerobil, keď prestanem robiť, čo teraz robím.
Herci však častejšie ako k spevu a písaniu inklinujú k réžii...
Raz som s Maťom Landlom režíroval a dostali sme celoslovenskú cenu za réžiu. Bol to Kyrmezer – Komédia o Bohatci a Lazarovi. Na VŠMU som režíroval študentov, ktorých som zároveň učil. Volalo sa to Konkurz od ruského autora Galina. Potom ma zo školy vyhodili... Čiže úspech a neúspech. Réžia je o ľuďoch v hre a tých, ktorí ich stvárňujú. Hra na skrývačku cez deň... Potom sa zotmie a reflektor to objaví. Hrá k tomu muzika a ktosi má žiarivé oči...
Čo vám dávajú pesničky, básničky, poviedky oproti potlesku v SND?
Pesničky sú o samote, o skutočnom hľadaní. SND je o zamestnaní...
Je to potreba vyjadriť sa? Ešte stále je aktuálna výzva 1000 slov? Má ešte zmysel angažovať sa, verejnou mienkou sa pokúšať ovplyvniť činy politikov?
Politikov treba vydierať, pritlačiť k stene, nedať im možnosť, nedať im dýchať, prinútiť ich, aby slúžili. Moc sa im klaniame a pritom sú to márnomyseľní namyslenci, poznačení sebaláskou a šialenou túžbou zbohatnúť. Ale na druhej strane... Začiernení kritizujú kominára! Verejná mienka je vydierateľná, pritlačená k stene, bez možnosti zakročiť, už takmer nedýcha, je márnomyseľná a šialene chce zbohatnúť.
Ste rebel?
Rebel? Som na predaj, iba sa za to hanbím. Bol by som slušnejší, keby boli lepšie ceny a menšia devalvácia. Bojím sa bezcennosti.
Čo vás trápi? Čo teší?
Niet takého dlhého magnetofónového pásu, ktorý by zaznamenal, čo ma trápi. Niet toľko papiera na zozname, a to som ešte všetko nedomyslel, čo je ešte za tým. Ale teší ma, že som to ešte nedomyslel a že sú chvíle, kedy si uvedomím, že všetko sú to také strašné hlúposti, o ktorých sa neoplatí ani uvažovať. Je to ako na hojdačke. Raz tak... inokedy opačne.
Trápenie a radosť je zdrojom nádeje a nádej je zdrojom života. Když mi bude tak sto deset, přijde Búh a zmáčkne reset, hovorí Karel Plíhal.
Mal by sa mladý herec držať divadla alebo hľadať spásu a obživu v dabingu, reklame, showbiznise?
Mal by sa držať divadla a hľadať aj spásu v dabingu, reklame a showbiznise. Ťažko poradiť. Ak mu dá spoločnosť dosť obživy v prvom, nebude robiť druhé, ak ide o herca. Ale aj to druhé potrebuje šikovných hercov. Robiť niečo poriadne dá makačku, nech je to čokoľvek a každý sa dosť dlho hľadá. Koniec dobrý, všetko dobré. Hlavná je možnosť voľby. Mať slobodu a možnosti. Ostatné príde samo, lebo duša je živá aj z iných vecí ako sú prachy a zaväzujúca sloboda z nich. Skúste však nimi opovrhovať. Z najväčších idealistov sa stávajú najväčší demagógovia. Nebezpečná vec nad tým nepremýšľať... Poznám však aj šťastlivcov, ktorým niečo podobné ani neprišlo na um. Pravdou je tiež, že herecký stav dosť stratil na vážnosti, ale to je trošku dlhšia téma a úplne o inom. V nových časoch sa mnohé zmenilo a neviem, či sme to my v kumšte zobrali do úvahy. Ako keby sme čakali na Godota a spásu politikov. Pridlho...
Žijete vo Vlčkovciach, bokom od ruchu metropoly. Čo tým získavate a čo strácate?
Stratil som plesy v Bratislave, možnosť rozprávať sa s vplyvnými, byť pri tom, keď sa všeličo pečie, sladkastú chuť nafty na križovatkách a to Ahoj!, keď vstúpite do kaviarne, kde všetkých poznáte a oni poznajú vás, alebo máte spoločne ten neopodstatnený dojem, keďže sa ľudia vo všeobecnosti málo počúvajú a aj poznajú. Nemajú totiž na to čas. A práve o ten čas ide. Získal som čas a bol som so susedom na rybách. Chytil kapra a dal mi ho. Pozvem ho, keď bude upečený. Budeme obaja pritom, keď sa niečo pečie.
Máte svojho anjela strážneho?
Keby som toto vedel... A ešte, či nie je zlomyseľný. Aj takí bývajú. Zatiaľ verím svojej žene, keď hovorí - už nechoď do krčmy! A predsa ju aj tak niekedy neposlúchnem, hoci má vždy pravdu, ale až na druhý deň. Prvý deň mám anjela strážneho, druhý deň som v tom sám.
Ste šťastný a spokojný?
Ak sa podarí prežiť deň s humorom, tak to ide... Horšie je, keď sa človek snaží o humor celý deň a jediné, čo je smiešne večer, je on sám. Našťastie sú tu rána a človek sa môže pokúsiť o šťastie znova. Napokon, keď sa niet na čom rehotať, dá sa na sebe To je istotka... Byť spokojný sám so sebou je nebezpečná vec. Pokoj nie je dobrý. Sranda a nepokoj, to je moja ctižiadosť.
Stretli sme sa v internetovej kaviarni. Aký je váš vzťah k najnovším komunikačným technológiám?
Mnohé nám dali a mnohé vzali... Porozprávame sa cez ne, ale nie je to ten rozhovor, o ktorý mi v živote ide. Dovolajú sa mi ľudia, aby mi povedali, že budú meškať alebo že neprídu. Povedia, že tú faktúru už vyplatili, čo by mi do očí asi ťažko povedali... Komunikácia je tiež pôda, ktorá sa dá zneužiť. Ak sú na to použité kanály, ktoré sú iba rýchlejšie, tak ste iba rýchlejšie zneužitý. Máte čas sa z toho rýchlejšie dostať, a potom vás to ani tak nemrzí a tak to aj potom so všetkým vyzerá. Verte však, že internet môže za to najmenej.
Autor: Laco Bariak