nútri.
Aby išlo o skutočný dom pokoja, bolo by potrebné uskutočniť zásadnú reformu, totiž zmeniť jeho riaditeľku. Elena Ivaničová tu vládne železnou rukou napriek tomu, že by si už dávno mala užívať zaslúžený dôchodok. Svojej funkcie sa však drží zubami - nechtami. Asi vie dobre prečo. Viacerým Banskoštiavničanom však vŕta v hlave, ako je možné, že vo výberovom konaní porazila svoju konkurentku, ktorá má vysokoškolský diplom práve zo sociálnej oblasti. Pošuškávalo sa síce kadečo, ale proti miestnej celebrite, ktorá má isté nesporné zásluhy na rozvoji mesta, sa nikto verejne neodvážil vystúpiť.
Zašli sme priamo do budovy Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja, kde sme od Richarda Rišňovského a Lívie Kosťovej získali šokujúce informácie. „Pani riaditeľke je dlhodobo aj písomnou formou vytýkaná absencia sociálneho cítenia, absencia sociálnej práce, monokratický prístup k riadeniu. Účelovo si nevychováva žiadneho nástupcu a o všetkom rozhoduje výlučne sama. Pri prijímaní klientov do zariadenia vyžaduje poplatok 20 000 - 30 000 korún, ktoré vraj putujú do pokladnice neziskovej organizácie Občianske združenie Pomoc Márie. Okrem toho jej bolo viackrát vytýkané aj neštandardné uvoľnenie klienta z nízkej sociálnej skupiny a jeho posunutie do iného, pre neho nevyhovujúceho zariadenia.“ Pre našich čitateľov uvedieme, že ide o Jána Popraca, o ktorom sme v týždenníku My už písali v súvislosti s jeho tragickou nehodou, keď pod kolesami vlaku prišiel o nohu.
Na zasadnutí zastupiteľstva samosprávneho kraja, na ktorom sa malo rozhodnúť o odvolaní riaditeľky Ivaničovej, z 36 poslancov iba 17 bolo za odvolanie. Na jej obranu vystúpili dvaja vysokopostavení funkcionári. Spomínaní páni síce vyzdvihli jej schopnosť získať pre Domov Márie finančné prostriedky, nepouvažovali však nad tým, či sa tieto prostriedky skutočne využívajú pre dôchodcov. Uvedieme aspoň jeden fakt. Na internom zájazde do Lúrd, ktorý bol financovaný sponzorsky a bol určený predovšetkým pre klientov, sa ich zúčastnilo len pár a väčšinu osadenstva tvorili okrem riaditeľky jej verní zamestnanci. Apropos, zamestnanci. Tí sa jej podľa slov nemenovanej pracovníčky „boja ako čerta“. Riaditeľka svojimi psychologickými schopnosťami totiž dávno zistila, čo na koho platí. Niekto sa dá kúpiť, iného stačí postrašiť. Zabudli sme dodať, že ak nie ste aktívny katolík, o prácu v Domove Márie by ste sa márne uchádzali. „Áno, naozaj sa jej zamestnanci boja,“ potvrdila nám Kosťová. „Sociálne pracovníčky sú nám povinné raz za štvrťrok posielať poradovník čakateľov. Aby sa však nezistil skutočný stav, pani Ivaničová vedome porušovala zákon a zakazovala im výkazy posielať, aby sa na nič neprišlo. Vec sa má totiž tak, že v skutočnosti by spomínané zariadenie malo využívať 150 klientov, ale je ich tam len 100. Podľa všeobecne záväzného nariadenia by mala riaditeľka právo žiadať finančný prostriedok v sume 50 000 korún za prednostné prijatie, ak by bol domov plne vyťažený. Pri podstave však nemala právo žiadať peniaze od rodinných príslušníkov klientov, ktorých zavádzala a nedávala im pravdivé informácie. Vypracovali sme dotazník, v ktorom sme oslovili všetkých príbuzných ľudí, ktorí sa v domove nachádzajú. Chceli sme vedieť, za akých okolností boli do zariadenia prijatí a ona zmanipulovala kontrolu, pretože v tom čase rýchlo poslala rodinným príslušníkom vlastné dotazníky.“
Ako vnímajú svoju riaditeľku samotní dôchodcovia z Povrazníka? Zopár z nich, ktorí si neželajú byť menovaní, nám potvrdilo, že sa voči nim správa povýšenecky a arogantne. Málokedy sa osobne obťažuje na vlastné oči sa presvedčiť, v akých podmienkach žijú. Na druhej strane kvôli spravodlivosti treba povedať, že o dôchodcov je zo strany personálu dobre postarané. Výnimočne sa vyskytne taký prípad ako ten, ktorý sme videli osobne. Stará pani s chorými obličkami ležala tri mesiace v studenej izbe, pričom vedľa bola prázdna izba určená pre možných prominentných klientov. Nedávno sa na pani riaditeľku bol sťažovať starší pán, ktorý sa psychicky zrútil po tom, čo mu ona veľmi neeticky vytýkala, že si dovolil zobrať dočasne svojho príbuzného z Domova Márie. „Nuž, tu ani odpustky, po ktoré si tak rada chodí do kostola, zrejme nepomôžu,“ hovorí nemenovaná Banskoštiavničanka.
Dozvedeli sme sa, že v júni bude ďalšie zasadnutie zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja. Odbor sociálnych vecí a zdravotníctva ÚBBSK po dôkladnom zvážení odporúča zastupiteľstvu, aby odvolalo z funkcie riaditeľky Domova Márie Elenu Ivaničovú. Dôvodovú správu, ktorú odbor vypracoval, máme v našej redakcii k nahliadnutiu.
Povráva sa, že chápadlá tejto šikovnej ženy siahajú až na tie najvyššie miesta. Hrá sa aj o čas. „Pani Ivaničová požiadala o zmenu právnej formy z rozpočtovej organizácie, kde je zriaďovateľom samosprávny kraj, na neziskovú organizáciu, inými slovami, chce celé zariadenie sprivatizovať. Napriek niektorým nesporným kladom spomínaná osoba však nie je tou, ktorá by mala stať v čele transformovaného zariadenia,“ myslia si svorne Rišňovský a Kosťová.
Autor: Mária Sliacka
