Pred vraždou
Jozef Matula bol známy komerčný právnik, ktorý sa za SNS angažoval aj v politike. Na jeho usmrtení mal záujem likvidátor Milan Mesároš, ktorého Jozef Matula viackrát upozornil na jeho nekalú činnosť pri likvidácii firiem. V decembri 1996 preto viackrát požiadal komplica Štefana Mészároša, aby našiel niekoho, kto by Matulu zavraždil.
„Milan Mesároš pri každom našom stretnutí na mňa naliehal, povedal mi, že Jozef Matula vie o jeho nekalej činnosti pri likvidácii firiem,“ odznela v súdnej sieni výpoveď Štefana Meszároša. „Obrátil som sa na Ľudovíta Takáča, ktorý mi asi 5. januára oznámil, že možno niekoho pozná, nech idem za nim do hotela v Galante a pýtam si tam Kristána z ochranky. Na otázku, či by mohol niekoho usmrtiť, mi povedal, že možno áno, ale záleží to na peniazoch.“ Ako ďalej vyplynulo z výpovede, Kristián chcel za vraždu 130 tisíc korún, z toho 50 tisíc ešte pred vraždou. Nakoniec sa dohodli na 100 000 korunách. Všetko dopodrobna naplánovali a začala sa poľovačka. „Na požičanom aute sme prišli pred vchod, v ktorom býval Jozef Matula. Ja som čakal vo vozidle, Kristán išiel do vchodu. Matulu mal spoznať podľa vopred dohodnutého telefonátu. V ten deň mal Kristián pri sebe veľký poľovnícky nôž. Po čase sa vrátil do auta s tým, že vo vchode nie je žiadne vhodné miesto, kde by sa mohol schovať, aby mohol nožom Matulu usmrtiť a že musí zohnať zbraň. Po tomto sme boli s Kristiánom pred Matulovým domom ešte štyrikrát...“
Vražda
Spolu tam prišli aj 10. februára, kedy Ružič Jozefa Matulu z bezprostrednej blízkosti zastrelil tromi ranami do hrude. Vrahovi sa nepodarilo utiecť. Blízko miesta činu ho zadržal náhodný svedok.
Po vražde
„Po skutku som sa mal s Milanom stretnúť večer,“ vypovedal Štefan Meszároš ďalej. „Sadli sme do jeho starej škodovky a išli sme do Petržalky. Milan prechádzal okolo Matulovho domu, aby sa presvedčil o skutku. Skúšal sa dovolať Kristiánovi, ale on sa neozýval. (Vtedy ešte nevedeli, že vraha chytili). Povedal mi, že jeho meno nesmie prísť do súvisu s týmto prípadom a za to mi sľúbil, že sa o mňa postará a ak by som sa dostal do väzenia, že ma odtiaľ čo najrýchlejšie vytiahne a potom ma odmení dvomi miliónmi. Ako likvidátor jednej firmy mal získať majetok v hodnote 60 miliónov korún.“ Medzitým sa snažili dovolať Kristiána. Nakoniec organizátor vraždy nevydržal a zavolal na číslo, vtedy už nebohého Jozefa. „Milan zrazu rýchlo stlačil gombík a povedal mi, že Matula žije a že ako ho pozná, asi bol rýchlejší a Kristiána usmrtil.“ Pravdu sa dozvedeli po niekoľkých hodinách. Milan naliehal na Štefana, aby zmizol, nech ide do Čiech a odtiaľ do Rakúska. „Aby sa nedostalo na povrch jeho meno, len ja som vedel, že je organizátorom vraždy, chcel, aby som odišiel čím skôr.“ Ako poslušný psík šiel na brnenskú cestu, a stopom sa dostal až na hraničný priechod, kde bol zadržaný. Ako dôvod zavraždenia Jozefa Matulu uviedol, že Milan mal s ním spory ohľadne likvidačnej činnosti. V závere svojej výpovede svoj čin oľutoval.
O synovej vražde sa dozvedeli z televízie
Po ohavnom skutku nemala polícia ani toľko, jemne povedané, slušnosti, aby skon syna oznámila rodine. Zo zdroja, ktorý nechce byť menovaný, sme sa dozvedeli, že rodičia Jozefa Matulu v ten večer nič netušiac pozerali televízne spravodajstvo. Šok, ktorý prežili, keď si vypočuli, že ich syna za bieleho dňa zavraždili, sa nedá popísať. Keď si žiadali telo syna, aby ho mohli dôstojne pochovať, nepochodili s odôvodnením, že musí byť k dispozícii pre prípadnú ďalšiu pitvu. Až keď matka zavraždeného ostro protestovala, vydali jej povolenie na pohreb do zeme kvôli prípadnej exhumácii. Nakoniec dosiahla, aby telo syna mhlo byť spopolnené.
Po rokoch
Súdny proces so štvoricou obžalovaných trval viac ako sedem rokov. Obžalovaní zámerne vznášali voči jednotlivým členom senátu námietky zaujatosti, inokedy zas menili svojich obhajcov, len aby natiahli čas. Pojednávanie muselo byť kvôli obštrukciám často prerušované...
V utorok Najvyšší súd SR pôvodný rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 26. marca 2004 zrušil a sám im vymeral vyššie tresty. Kristián Ružič – vrah, dostal 14 rokov odňatia slobody. K činu sa pôvodne priznal. Na posledných pojednávaniach na krajskom súde už ale tvrdil, že strieľal v sebaobrane. Obeť chcel údajne iba postrašiť a zbiť. Organizátor vraždy, Milan Mesároš dostal najvyšší možný trest 15 rokov. Ich komplica Štefana Mészároša súd odsúdil na 13 rokov a Ľudovíta Takáča na päť. Spolu by si mali odsedieť 47 rokov. Ak by ich súdili o rok neskoršie, podľa novely Trestného zákona by ich doživotie neminulo. Svoj trest si odpykajú v II. nápravnovýchovnej skupine a na slobodu budú môcť byť prepustení najskôr po odsedení si dvoch tretín trestu. Rozsudok vníma rodina Jozefa Matulu ako určitú satisfakciu, i keď, život syna a brata im už nič nevráti.
