ŽIAR NAD HRONOM. Už ako malý chlapec tušil, ktorým smerom sa chce v živote uberať. Okrem toho, že lieči telo, lieči aj dušu. Primár oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny v nemocnici v Žiari nad Hronom a zároveň diakon Štefan Paľúch čitateľom priblížil niečo zo svojho života a zanechal pre nich odkaz.
Pochádzate z dedinky Látky pri Detve. Vraciate sa sem? Ako si spomínate na svoje detstvo?
- Žil som tu do svojich 14-tich rokov, kým som neodišiel študovať na gymnázium vo Zvolene. Keď sa s niekým o tomto kraji rozprávam, vždy zvyknem povedať, že je to najkrajší kraj na Slovensku. Je to naozaj krásne, čisté miesto, kde nemáte až tak veľa turistov. Nie sú tu závody ani podniky, príroda je doslova panenská. A takí sú aj ľudia, ktorí tam ešte stále žijú.
Vraciam sa na toto miesto veľmi rád, lebo stále tam žije moja mamina vo veľkom rodinnom dome, ktorý postavili ešte rodičia. Ocko už žiaľ od nás odišiel pred viac ako 6 rokmi. Chodievam tam pravidelne na víkendy a teda aspoň raz do mesiaca, to je taká moja periodicita. Minulý rok, keď sme nemohli nikam cestovať a ja som vášnivý cestovateľ, strávil som tam v júli aj v auguste týždeň, takže to bola super dovolenka.
Keď ste mali 4 roky, zaumienili ste si, že sa z vás stane lekár aj napriek tomu, že ste v rodine žiadneho nemali. Prečo ste sa teda napokon rozhodli vydať sa týmto smerom?
- Zvyknem hovoriť, a to sa naozaj nechcem nikoho dotknúť, že existujú povolania a zamestnania. Medicínu a službu chorým považujem za povolanie. My, čo sa radíme medzi veriacich, vieme, že každé povolanie k niečomu prichádza od toho najvyššieho zhora.
Súvisiaci článok V nemocnici pomáhajú aj kňazi (+FOTO) Čítajte Čiže ja som to pochopil tak, že aj toto bolo doslova povolanie do služby chorým, pretože u nás v rodine naozaj nikto nemal nič spoločné s medicínou. Moju túžbu po štúdiu však, samozrejme, sprevádzali problémy, lebo to bolo ešte za starého režimu. A keďže som bol veriaci a dosť duchovne a nábožensky aktívny, na medicínu ma prvý rok neprijali.
Preto som potom rok pracoval v Banskej Bystrici ako ošetrovateľ. Bolo to naozaj výborné obdobie, kde som sa pripravil a utvrdil v tom, že to chcem robiť a po roku praxe som nastúpil na lekársku fakultu, vyštudoval som a nastúpil som sem do žiarskej nemocnice, kde fungujem už 27. rok.
Ako si spomínate na samotné štúdium? Bolo to náročné?
