Pri hodnotení vychádzal z porovnania výsledkov dvoch rozsiahlych štúdií o zdravotnom stave obyvateľstva, ktoré žije v 20-kilometrovom pásme od elektrárne. Úvodná štúdia vznikla pred spustením 1. bloku EMO. Výsledky druhej štúdie, vypracovanej po piatich rokoch od spustenia prevádzky elektrárne, prezentovala Mária Letkovičová zo spoločnosti Environment na minulotýždňovej tlačovej konferencii. „Zdravotné indikátory, ktoré sme sledovali vo všetkých
79 okresoch Slovenska, boli vybraté podľa kritérií Svetovej zdravotníckej organizácie. Hodnotili sme roky 1999 – 2003, teda päť rokov po spustení prevádzky,“ hovorí M. Letkovičová a dodáva: „Z najzávažnejších indikátorov sme sledovali úmrtnosť na zhubné nádory. Môžeme konštatovať, že v 20-kilometrovom pásme EMO, kde je 109 obcí, je úmrtnosť podobná ako na západnom Slovensku. V rámci celého Slovenska nestúpa, ale ani neklesá.“
Z celkového počtu 31 indikátorov tím z Environmentu ďalej sledoval počet zhubných ochorení, napr. tráviacej sústavy a štítnej žľazy, ktoré sú najväčším strašiakom v okolí jadrových elektrární. Od spustenia mochovskej sa nevyskytol ani jeden prípad smrti v dôsledku rakoviny štítnej žľazy.
Z výsledkov ďalších indikátorov vyplýva, že obyvateľstvo v okolí elektrárne starne, je tu menšie percento detí vo veku do 14 rokov, nižšia pôrodnosť, menší počet dievčat, ktoré budú v budúcnosti rodiť, predĺžil sa vek obyvateľstva, je nižšia úmrtnosť na kardiovaskulárne ochorenia. Okrem zdravotného stavu obyvateľstva sa pravidelne sleduje aj celý potravinový reťazec. Ako uviedol riaditeľ mochovskej elektrárne Jaroslav Holubec, monitorujú sa ryby, poľnohospodárske plodiny, kravské mlieko, ktoré na rozbor dodáva chovateľka z Teliniec. Vplyv jadrovej elektrárne na tieto indikátory nebol zaznamenaný.
Ostatné dve štúdie nie sú posledné. „Štúdie o zdravotnom stave obyvateľstva sa budú opakovať,“ povedal J. Holubec. Zatiaľ však nie je zrejmé, či to bude každých päť rokov, alebo sa cyklus predĺži na desať rokov.
Jana Némethová