ponukami pre aktívny pobyt. Ankety medzi návštevníkmi nášho regiónu v minulých rokoch ukázali, že mnohí k nám prichádzajú práve v súvislosti s dobrými podmienkami pre turistiku, ktorá pre aktívny pobyt návštevníkov je neraz prvoradou pri výbere miesta pobytu. V oblasti ponuky výberu kratších či dlhších turistických trás je náš región na tom veľmi dobre. V pohoriach Vtáčnik, Pohronský Inovec, v Štiavnických a Kremnických vrchoch máme až 728,7 km značených turistických chodníkov, čím sa zaraďujeme na druhé miesto na Slovensku. Najviac značených turistických chodníkov je v Štiavnických vrchoch, no ponosy zo strany návštevníkov aj počas minuloročnej turistickej sezóny boli na kvalitu značkovania a údržbu turistických trás. Kremnické vrchy si návštevníci pochvaľujú práve preto, že turistické trasy sú dobre udržiavané a značené. S ďaleko menšou ponukou sa môžeme stretnúť v okolí Novej Bane a Žarnovice. Špeciálnou ponukou pre návštevníkov a dovolenkárov sú náučné chodníky, ktorých sieť sa z roka na rok rozrastá. Príkladom v tomto smere môže byť Banská Štiavnica, kde pribudla zaujímavá trasa Geoparku a zásluhou mikroregiónu Južné Sitno pribudli v posledných rokoch štyri náučné chodníky. V Kremnici môžeme navštíviť náučný chodník Zelená cesta a v ostatnom období pribudli trasy, na ktorých sa turista môže zoznámiť s bohatou baníckou históriou mesta. V okolí Novej Bane môže návštevník využiť krajinársky zaujímavý náučný chodník Vojšín. Žarnovica a jej blízke okolie má najchudobnejšiu sieť značených turistických chodníkov (dve trasy o dĺžke 28,7 km) a žiadny náučný chodník.
V roku 1995 na pôde bývalého obvodného úradu miestnej štátnej správy v Žarnovici vznikol zásluhou Jána Hajnoviča návrh projektu náučného chodníka, ktorý mal spojiť centrum Žarnovice s časťou Revištské Podzámčie. Trasa náučného chodníka, na ktorej malo byť 9 zastávok s panelmi, by bola využívaná najmä počas letného obdobia, keď Revištské Podzámčie navštevujú stovky vodných turistov a ďalšie stovky návštevníkov rôznych podujatí. Náučný chodník mal prispieť k celkovému rozvoju cestovného ruchu Žarnovice, ale aj k rozvoju agroturistiky tejto miestnej časti. Uplynulo desať rokov, no návrh projektu, na ktorom pracoval aj doktor Ján Gašparík, autor monografie „Žarnovica – Revištské Podzámčie“ (vyšla v roku 1995), pripomína zakliaty prameň, na ktorom sedí rozprávková žaba. Žarnovicu a spomínanú časť Revištské Podzámčie mala podľa primátora mesta Dušana Grégera zatraktívniť sedačková lanovka na hrad Revište (viď rozhovor pre MY Žiaru z 26. augusta 2003), pričom malo dôjsť k zakonzervovaniu ruín hradu, na ktorý platí dosiaľ zákaz vstupu. V návrhu projektu, ktorý sa zameriaval na rozvoj cestovného ruchu Revištského Podzámčia (kde „zhodou okolností“ má primátor reštauračné zariadenie), podaného mestom asi pred dvoma rokmi na Úrad Banskobystrického samosprávneho kraja, a do ktorého som mal možnosť nahliadnuť, spomínaný náučný chodník sa vôbec nespomína. Nereálny projekt neprešiel a rozvoj cestovného ruchu mesta Žarnovica zatiaľ stagnuje, hoci prostriedky z Európskej únie na tieto ciele čerpajú mnohé mestá a obce. Samozrejme, na základe reálnych projektov, medzi ktoré mohol patriť aj spomínaný náučný chodník na trase Žarnovica – Revištské Podzámčie.
