né zásahy a nezačal s rekonštrukciou. „Dražba sa konať nebude, ale voči majiteľovi budeme musieť postupovať razantnejšie,“ povedal nám primátor Žarnovice Dušan Gréger. „Chceme postupovať spoločne s pamiatkármi a zákonnými postupmi donútiť majiteľa, aby práce konečne rozbehol. Termíny jednotlivých prác a ich rozsah mu síce diktovať nemôžeme, ale dokážeme využiť ďalšie možnosti. Napríklad stavebný zákon alebo zákon o ochrane pamiatok.“
Kaštieľ stojí na kopci priamo v centre mesta a sú obavy, že jeho oporný múr by sa mohol zosúvať. Ohroziť môže budovu mestského úradu a cestu. „Situácia zatiaľ nie je taká dramatická ako napríklad v Trenčíne, ale ďalšia devastácia objektu nie je vylúčená. Majiteľ síce na naše urgencie spevnil rozpadávajúci sa oporný múr, ale to je všetko,“ dodal primátor. Práve oporný múr je stále najväčšou hrozbou, veľká časť z neho sa zrútila už v roku 1988. Vystuženie je iba dočasným riešením a múr si vyžaduje kompletnú rekonštrukciu.
Lepšie na tom nie je ani budova kaštieľa. Na viacerých miestach je narušená statika a mnohé vzácne architektonické prvky sú poškodené. Neobývaný je už tridsať rokov a každým rokom škody na ňom narastajú. Náklady na celkovú rekonštrukciu sa odhadujú na 50 – 60 miliónov korún. Kaštieľ postavili v 15. storočí ako gotický hrad, neskôr dostal neskorogotickú podobu. Za socializmu ho vlastnil štát a sídlilo tu učilište. Mesto ho v 90. rokoch minulého storočia odkúpilo za 120 tisíc korún od ministerstva životného prostredia a pred dvoma rokmi ho za rovnakú sumu predalo španielskej spoločnosti.
