Prílev tropického vzduchu do našej oblasti, po krátkom ochladení sa, vrcholil minulý týždeň, kedy sa ortuť teplomera vyšplhala až nad tridsať stupňov. Extrémne teploty spôsobujú problémy najmä starším ľuďom.
„Pri zvýšených teplotách dochádza k zvýšenému poteniu a tým aj k zvýšeným stratám telesných tekutín, preto je veľmi dôležité dodržiavať pitný režim, ktorý spočíva v pití najmä minerálnych nesladených vôd,“ informuje nás zástupca primára Oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny Štefan Paľúch a dodáva, že pri potení sa najviac strácajú minerálne látky, čím dochádza k takzvanému rozvratu vnútorného prostredia, ktorý môže spôsobovať ďalšie zdravotné problémy. „Najideálnejšie je piť čistú minerálnu vodu, ktorá by mala byť v množstve minimálne dva až tri litre denne. Pri zvýšenej telesnej, či psychickej námahe, alebo pri rôznych iných aktivitách, kedy dochádza k zvýšenému poteniu, je treba adekvátne k tomu zvýšiť množstvo prijatej vody. Takisto je dôležité vyhýbať sa pohybu na priamom slnku v čase od jedenástej do pätnástej hodiny. Najmä starší ľudia a deti by v tomto čase nemali vychádzať,“ radí Štefan Paľúch.
V prípade, že človek stratí veľa vody a nie je adekvátne nahradená, dochádza k poklesu krvného tlaku, ku kolapsu. „Znamená to, že bol odkrvený mozog ako centrálna jednotka v organizme. Prvá pomoc spočíva v tom, že postihnutého dáme do tieňa, do ležiacej polohy a ľahko mu zdvihneme nohy. Vytvoríme takzvanú autotransfúznu polohu, na základe ktorej dôjde k prekrveniu mozgu. Človek by sa mal z krátkodobého bezvedomia prebrať. Ak by bezvedomie trvalo dlhšie, je nutné volať rýchlu lekársku pomoc. Pri krátkych – ortostatických kolapsoch nie je potrebné volať záchranku, najmä ak sa človek preberie a nadobudne plné vedomie, ak sa nesťažuje na žiadne problémy, ako sú bolesti v hrudníku, pocit rýchleho búšenia srdca. Ak sa však človek preberie a začne si na niečo sťažovať, je potrebné volať záchranku, aby lekár posúdil, či stačí človeka len odviesť domov alebo si jeho stav bude vyžadovať rehydratačnú liečbu v nemocnici,“ vysvetľuje Paľúch. Dehydratácie vznikajú pri dlhodobom pobyte na slnku ako napríklad na kúpaliskách, počas dlhších prechádzok, či výstupoch do hôr alebo dlhšom pobyte v meste.
„Akonáhle prídu vyššie teploty, sme volaní k takýmto kolapsom aj niekoľkokrát denne. Najdôležitejšia je prevencia – pitný režim.“
Podľa doktora Paľúcha je nutné všímať si príznaky, ktoré nás môžu pred kolapsom varovať. „Človek je malátny, robia sa mu kruhy pred očami, točí sa mu hlava, oťažejú nohy... Vtedy si treba sadnúť, rehydratovať sa. Ak sa však vyskytnú takéto príznaky, človek by už nemal pokračovať v ceste, ale vrátiť sa domov, ľahnúť si.“
Blížiaca sa dovolenková sezóna láka mnohých aj so svojimi ratolesťami k pobytu pri mori. „Malé deti sa dehydratujú ešte rýchlejšie ako dospelí ľudia, takže pre mladé mamičky platia tie isté zásady ako pre dospelých. Malým deťom však nie je dobré dávať minerálnu vodu, lepšou tekutinou je čaj. Takisto odporúčam, aby matky nechodili s malými deťmi (do troch rokov) na priame slnko. Počas pobytu pri mori je nutné deti chrániť pred slnečnými lúčami,“ varuje Paľúch.