a do jedného vreca dávať pomaly všetky SBS. Mnohí čestní majitelia SBS sa vtedy cítili dotknutí. S jedným z nich, Ivanom Koreňom z Banskej Štiavnice, sme sa porozprávali o tom, čo všetko takáto práca prináša.
Pôvodne pracoval ako technik v rudných baniach, no v roku 1991 utrpel vážny úraz. Našťastie, jeho športovo založený organizmus sa rýchlo pozbieral. „Už predtým som bol známy ako kynológ, venoval som sa výcviku psov, ich odpredaju pre armádu, políciu. Po revolúcii som dostal návrh strážiť a zabezpečovať objekty. Od roku 1992 teda oficiálne podnikám,“ hovorí. Vysvetľuje nám, že činnosť jeho SBS, ktorá mimochodom pôsobí na celom Slovensku, pozostáva zo stráženia objektov, informačnej služby, dozornej a kontrolnej činnosti. Srdcovou záležitosťou majiteľa sú výcviky psov. Po čase plánuje začať aj s detektívnou službou. „Takisto spolupracujeme s mestskou a štátnou políciou, pomáhame pri prevozoch finančných hotovostí, pri zabezpečovaní hromadných podujatí ako napríklad Salamander,“ vysvetľuje. Tiež sa dozvedáme, že pracovníci SBS pomáhajú mnohým podnikateľom udržiavať pracovnú disciplínu, zisťujú napr. požívanie alkoholu v práci, dochádzku, robia preventívnu protipožiarnu ochranu. „V súčasnosti je dôležite, aby si SBS získala dôveru, aby objednávateľ presne vedel, u koho si služby objednáva, mal by si uvedomiť, na koho sa nakontaktuje,“ hovorí na adresu spomenutej kriminalizácie. „Mnohí podnikatelia si, žiaľ, neuvedomia, že základom je prevencia, nerešpektujú naše požiadavky a ak k niečomu príde, potom nás obvinia.“ A aké požiadavky sú dávané na zamestnancov SBS? „Momentálne zamestnávam okolo sto ľudí. Pri výbere dávam veľký pozor, aby im nešlo len o peniaze, čakám predovšetkým zodpovednosť, záujem, prijateľný prístup k zvieratám,“ pokračuje. „Dôležitá je psychická príprava, takisto začíname požadovať preukazy odbornej spôsobilosti. Záujemca o prácu by mal mať minimálne stredoškolské vzdelanie. Zamestnávame asi 30 percent žien. U mňa nerozhoduje vek ani pohlavie, ale výchova, čestnosť a prístup k práci. Naši pracovníci sa stále školia, zdokonaľujú sa v kurzoch sebaobrany, vo výcviku v streľbe...“ Pri preberaní objektu vedeli spacifikovať aj takých, ktorí boli fyzicky veľmi dobre disponovaní. Často je dôležité vžiť sa do mysle ľudí a predvídať, ako budú reagovať. „V jednej hydinárni mali napríklad zamestnanci poschovávané kurčatá po celom tele. Naši ľudia väčšinou pracujú na týždňovky, menia miesta pôsobenia kvôli bezpečnosti, ale aj preto, aby nenadväzovali s miestnymi vzájomné kontakty. Chcem ešte zdôrazniť, že SBS sú veľmi prísne kontrolované Prezídiom policajného zboru.“
Ako sme už v úvode spomínali, Ivan Koreň je zanietený kynológ, v Banskej Štiavnici založil Kynologické združenie. Cvičí psy všetkých rás, zameriava sa však predovšetkým na tzv. nebezpečné plemená. On však hovorí, že tento pojem je fatamorgána, pretože všetko závisí od výchovy psa človekom. „Kriminalizácia plemien je nezmyselná,“ tvrdí. „Hocijaký pes sa môže stať útočný, pričom najnevyspytateľnejšie sú práve krížence. Na druhej strane, ľuďom, ktorí bojové plemená chovajú, by mala byť uložená povinnosť spolupracovať s kynologickým združením.“ Kynologické združenie robí výcviky cez víkendy, pripravuje psíky na súťaže, služby, domáce potreby. Ivan Koreň ponúka tieto rady: „Akonáhle sa šteniatko oddelí od matky, treba sa mu začať venovať. Ak si chcete dať vycvičiť psa, mali by ste absolvovať výcvik spolu s ním, pretože doma pri nesprávnom vedení pravdepodobne opäť bude opakovať tie isté chyby. Kynológia je zložitá vec, lebo každé plemeno je špecifické, vyžaduje iný prístup. Kynológ sa vlastne vzdeláva celý život.“ V závere nášho rozhovoru zdôrazňuje, že povahy psa a jeho pána sa po určitom čase začnú podobať, samozrejme, na trocha inej úrovni. Je tu však jeden dôležitý rozdiel - pes nikdy neoklame.
Autor: Mária Sliacka
