BELUJ. Prírodné krásy malej obce Beluj, nachádzajúcej sa v Štiavnických vrchoch, približuje obyvateľom, ale najmä jej návštevníkom deväť náučných tabúľ a smerovníkov, ktoré miestna samospráva zrealizovala v uplynulom roku v spolupráci so Štátnou ochranou prírody .
„Chceli sme takto ľudom ešte viac priblížiť naše prírodné danosti a oboznámiť ich nielen s našou flórou a faunou, ale sčasti aj s našou históriou,“ uviedla pre TASR starostka Monika Zlesíková.
Tabule sú osadené v dvoch smeroch, vedúcich krížom cez chotár. Jedna vetva ide k Náučnému chodníku Andreja Kmeťa, druhá vedie k náučnému chodníku s názvom Po stopách predkov. Obec na ich zhotovenie a osadenie dostala od Štátnej ochrany prírody celkom vyše 5-tisíc eur.
Návštevníkom dediny sú určené aj dva drevené posedy s prístreškami, osadené v blízkosti turistických chodníkov. Obec na ne získala vlani dotáciu z Banskobystrického samosprávneho kraja vo výške viac ako 4-tisíc eur. Sama prispela ďalšou tisíckou eur.
O doplnenie posedov sa chcú prostredníctvom grantu z BBSK pokúsiť aj tento rok. Navyše pri obecnom múzeu postavili prístrešok, ktorý získali ako cenu v súťaži Dedina roka 2019.
Starostku by potešili aj dotačné prostriedky na väčšie projekty. „Už niekoľkokrát sme podali žiadosť na envirofond na rekonštrukciu kultúrneho domu, no doteraz sme neuspeli. Pokiaľ však bude vyhlásená vhodná výzva, žiadosť o dotáciu pošleme znovu,“ konštatovala.
V tomto roku plánujú svojpomocne aspoň vymaľovať sálu kultúrneho domu, vymeniť strechu na dome smútku a dokončiť oplotenie cintorína. „V prípade získania dotácie z envirofondu plánujeme vybudovať aj zberný dvor,“ doplnila.
Beluj sa prvý raz spomína v roku 1290. Najväčší rozmach zaznamenala obec v 19. storočí, keď tam žilo takmer 700 ľudí. V tomto období obec vlastnila mlyn a na konci storočia tam vybudovali aj tehelňu. Obyvatelia sa živili hrnčiarstvom, ktoré ustúpilo v prvej polovici 20. storočia iným činnostiam. Rozšírené bolo najmä roľníctvo a v zime drevorubačstvo a furmanstvo.
j
