esť do sedemnásť rokov,“ informovala nás vedúca Svetlana Danišová. Deti prichádzajú autobusmi a v krásnom prostredí Štiavnických vrchov strávia desať dní. Medzi ich obľúbené činnosti patrí okrem iného Hramtária – športové, či iné súťaženie družstiev, ktoré majú svoje meno, ale i pokrik. „Hľadali sme svojich vedúcich, ktorí boli poskrývaní v prírode,“ šteboce jedno z dievčat. Víťazné družstvá vedúci odmenili tramtárskymi peniazmi. V tábore sa dokonca riadia tramtárskym časom. „Chceme, aby mali deti dlhší deň, takže sme ručičky posunuli o hodinu dozadu. Niekedy nám to samým robí problémy, hlavne keď ideme s vedúcimi na poradu a nevieme, či podľa normálneho času alebo tramtárskeho,“ usmieva sa vedúca.
Keď je pekné počasie, deti môžeme vidieť aj na kúpalisku v Sklených Tepliciach, či na rôznych výletoch. „Pri vypisovaní prihlášky sme si mohli vybrať, kam chceme ísť na výlet. Do mincovne, do bane, či na farmu,“ hovoria deti, ktoré sú v tomto tábore po prvýkrát. Sú však aj také, ktoré sa tu so svojimi letnými kamarátmi stretávajú takmer každé leto.
Keď vonku nie je najlepšie počasie, pozerajú filmy, hrajú karty, či iné spoločenské hry. V deň našej návštevy sa chystala veľká karaoke show. „Deti si mohli vybrať, či chcú spievať s hudbou alebo len napodobňovať speváka,“ hovorí vedúca Danišová.
Deti sa na našu otázku, čo sa im v tábore nepáči, nesťažovali ani na stravu, a už vôbec nie na vychovávateľov, ktorí sú veľmi milí a priateľskí. Z doterajšieho pobytu sa im však zatiaľ najviac páčila diskotéka.
Deti v tábore sa musia riadiť aj určitými pravidlami, ktoré majú vyvesené na stene v spoločenskej miestnosti. Niektoré z nich nám vysypali ako z rukáva: „Nesmieme pľuť z okna, nadávať, klamať, búchať dverami, vchádzať do izby bez pozvania. Na druhej strane musíme dodržiavať hygienu...“ Dúfajme, že v našom regióne sa im natoľko páčilo, že sa sem budú rady vracať.
