ŽIAR NAD HHRONOM. Pred viac ako rokom postihla úsek rieky Hron na dĺžke približne 40 kilometrov od Budče po Žarnovicu ekologická havária. Unikol digestát z bioplynovej stanice v Budči pri Zvolene. Najnovšie zistenia hovoria o tom, že rieka sa spamätáva len veľmi pomaly.
Okolo 500 metrov3 vyhnitého biokalu, tzv. digestátu, ktorý vzniká pri výrobe bioplynu spôsobil masívny úhyn rýb. Vrátane druhov európskeho významu. Rybári celkový objem uhynutých rýb krátko po katastrofe z vlaňajšieho 26. júla odhadli na približne 40 ton, pričom išlo o viac ako 25 druhov. Podľa ochranárov sa aj napriek opatreniam stále nepribližuje postihnutý úsek rieky k pôvodnému stavu.
„Život v úseku rieky Hron, ktorý bol minulý rok postihnutý haváriou na bioplynovej stanici v Budči, sa aj napriek opatreniam stále nepribližuje k pôvodnému stavu. Poukazuje na to séria odborných ichtyologických prieskumov, ktoré počas letných mesiacov vykonali pracovníci Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR, Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p. (SVP) ako aj zástupcovia Slovenského rybárskeho zväzu (SRZ),“ informovala Kristína Bocková, manažér pre komunikáciu ŠOP SR. Počas letných mesiacov boli na vybraných prítokoch rieky Hron realizované viaceré ichtyologické prieskumy. „Realizácia odborných prieskumov vyplýva zo záverov prijatých v rámci pracovnej skupiny „Pre oživenie rieky Hron“ zriadenej pod gesciou Ministerstva životného prostredia (MŽP). Cieľom je prispieť k zlepšeniu podmienok prirodzeného rozmnožovania pôvodných druhov rýb, ktorých populácie v Hrone boli následkom spomenutej havárie výrazne oslabené,“ vysvetlil odborný hydrobiológ ŠOP SR Juraj Hajdú s tým, že odborníci na vodnú ichtyofaunu monitorovali život na viacerých prítokoch Hrona aj v súvislosti s novým Vodným plánom Slovenska na roky 2022 - 2027 z dielne MŽP, ktorý venuje intenzívnu pozornosť spriechodňovaniu migračných bariér na slovenských vodných tokoch. V súlade s týmito požiadavkami boli podrobne skúmané prítoky Kľak, Jasenica a Lutilský potok. Ide o lokality, ktoré patria medzi významné neresiská rýb v úseku Hrona zasiahnutom haváriou v júli minulého roka.
„Predbežné výsledky prieskumov poukazujú na výrazný bariérový efekt stupňov na uvedených tokoch, vybudovaných v bezprostrednej blízkosti ich ústia do rieky Hron. Zaznamenaný bol pokles druhovej pestrosti i početného zastúpenia ichtyofauny nad migračnými bariérami, ktorý na niektorých lokalitách dosahoval úroveň až 50%,“ informuje Juraj Hajdú. ŠOP SR preto poukazuje na nevyhnutnú potrebu funkčného spriechodnenia týchto tokov, tak aby bola umožnená migrácia rýb. V prípade, že migračnú bariéru nie je možné odstrániť priamo, navrhujeme budovanie priechodov či rybovodov. „Počas letných prieskumov sme na monitorovaných úsekoch zaznamenali aj výskyt chránených druhov rýb európskeho významu ako napríklad mrena karpatská alebo lopatka dúhová. Z druhov, na ktoré sa vzťahujú špecifické podmienky ochrany boli zaznamenané napríklad ploska pásavá, podustva severná či nosáľ sťahovavý. Z ďalších druhov rýb sa bežne vyskytovali jalec hlavatý, hrúz tuponosý, čerebľa pestrá a slíž severný,“ uzatvára Juraj Hajdú zo Štátnej ochrany prírody SR. Prieskum na rieke Hron bude naďalej pokračovať a ukáže sa do akej miery tohtoročné výsledky monitoringu ovplyvnili extrémne suché letné mesiace.
