a do rána v Spojených štátoch, druhá v Mexiku. Američania sa o svojich pôvodných obyvateľov začali starať, naučili ich, že všetko sa dá kúpiť v supermarkete, kým Mexičania Indiánov nechali napospas. Po sedemdesiatich rokoch zavítali do týchto končín vedci. S úžasom zistili, že americkí Indiáni sú nielen obézni, ale majú najvyšší výskyt cukrovky na svete, kým mexickí - stále jeden z najnižších! Stačilo sedemdesiat rokov.
V živote každého človeka však stačí oveľa kratšia doba, aby sa pekne zaguľatil. Podľa údajov Výskumného ústavu výživy je obéznych 10 až 13 percent našich detí, 15 až 18 percent dospelých ľudí vo veku do 40 rokov a až takmer tretina ľudí po štyridsiatke. Ťažkou obezitou trpí na Slovensku 150 až 200 tisíc ľudí.
O nadváhe, ba priam tučnote, vedia svoje aj primátori miest Žarnovica a Žiar nad Hronom. Obaja mali vyše stokilogramovú hmotnosť, keď urobili rázne rozhodnutie. Dnes sú, dá sa povedať, opäť šviháci. S kilami im zišli dolu totiž i roky. Ako to dokázali? Veď chudnutie je tak pekelne ťažké...
Dušan Gréger
„V posledný januárový deň som sa po možno piatich rokoch postavil na váhu a tá na displeji ukázala 109,8 kg,“ približuje moment rozhodnutia Dušan Gréger. „Bol to šok, ja som si vždy myslel, že mám niečo málo nad stovkou. Skončil som s pivom, kávou, chlebom ako aj rožkami. Obmedzil som množstvo stravy možno na polovicu. Začal som s jogurtami a najmä každé ráno začínam s Actimelom.“ Počas dňa si zvykne dať grep a dve - tri cereálne tyčinky. Jedlá je bez príloh. „No a po 18. hodine už nejem, cez deň pijem len ovocné čaje,“ zdôrazňuje. Pri chudnutí je však veľmi dôležitý pohyb. „Začal som s behom, denne si zabehnem 6,5 km,“ dáva nám za pravdu Gréger. „Prvého februára som tento úsek na Okrute spravil za 1 hodinu 17 minút, teraz ho zvládam za 35 minút.“ Ako hovorí, doma má zopár náradia a činky, dokonca aj stacionárny bicykel. „Posledný stroj, ktorý do „fitka“ pribudol je AB king,“ prezrádza. „Tomu teraz venujem sporadicky svoju pozornosť.“
Jedno je začať chudnúť a druhé – vydržať... „Od 1. februára, kedy som začal s mojím novým štýlom života, som ani raz nemal čo len tajnú myšlienku s tým prestať,“ tvrdí Gréger. „Motivácia je jednoznačná vo výsledkoch. Ak som predtým nestál na váhe možno päť rokov, teraz denne na nej stojím trikrát a je veľmi príjemné vidieť tam číslo 83,82 a dokonca už aj 81,5 kg.“
Aj v Grégerovej rodine boli prvé reakcie pozitívne. Chute by mu nenarobili ničím a keby náhodou aj, tak vraj by určite neuspeli. „Tým, že odrazu chýba jeden hladný krk, je problém s varením, vždy toho veľa zostáva,“ pripúšťa. „Manželka od času, ako som dosiahol 90 kilogramov a išiel som ďalej, ma už napomenula, aby som s tým prestal. Ak mi predtým vyčítala moju váhu poznámkami „pozri sa na seba – vyzeráš akoby si čakal dvojičky“, tak teraz mi hovorí, že som len také „tintítko“.“
So svojou novou váhou je žarnovický primátor spokojný. Už mesiac sa drží na 83 kilogramoch, sem-tam aj menej. Denne behá svojich 6,5 km, pije ovocné čaje a je polovičné dávky jedla. „V tomto vidím recept na chudnutie,“ zdôrazňuje. „Tým, čo si myslia, že večer hladní nezaspia, odkazujem: dá sa zaspať a snívajú sa omnoho lepšie sny než s plným bruchom.“
Nový vzhľad primátora je niektorým závistlivcom tŕňom v oku. „Ohlasy sú každý deň a sú rôzne, pre mňa je to všetko smiešne. Deväťdesiat percent ľudí z môjho okolia si šepká, že mám asi frajerku, alebo som vážne chorý, tých zvyšných desať percent to berie tak, že je správne, že som začal niečo so sebou robiť,“ otvorene hovorí primátor a dodáva, že núdza nie je ani o vtipné poznámky. „Napríklad raz, ešte v začiatkoch môjho behania, bolo to asi koncom februára, ako som bežal, tak jeden stretávajúci občan mi s účasťou hovorí: Tak čo, po infarkte .....?“
Ivan Černaj
Jeho zmena imidžu je o to výraznejšia, že na post žiarskeho primátora nastúpil v pekne zaokrúhlenej podobe, takže väčšina obyvateľov ho poznala v XXX veľkosti. Mal 106 kilogramov, keď sa zaťal a začal so skutočne drastickou diétou. „Za prvé dva mesiace som zhodil 17 kilogramov,“ má presne zrátané stratené kilá. „Spôsob, akým som to spravil, by však žiaden lekár nikomu neodporúčal. Ráno som vypil vytlačenú šťavu z jedného citróna, jedol som raz denne, asi tak medzi pätnástou a sedemnástou hodinou. Väčšinou to bola zaparená brokolica so syrom alebo len za tanier rôznej čerstvej zeleniny.“ Ako ďalej dodáva, vynechal večerné prežieranie, najmä obľúbené chipsy, oriešky a iné mlsky.
Aj Černaj tvrdí, že bez pohybu by také zázraky s hmotnosťou a formovaním postavy určite nedosiahol. „Zmenu v štýle života som doplnil aktívnym pohybom – športom – postupne som začal behať od asi 200 metrov (!) do 20 kilometrov. V tom období som behal denne v priemere okolo 8 km, začal som aktívne chodiť do fitka, bicyklovať, plávať ....“ Zhruba po dvoch mesiacoch sa začal postupne normálne stravovať. „Moje normálne stravovanie však nemá nič spoločné s tým čo bolo predtým,“ vysvetľuje. „Priateľom hovorievam, už sa neprežieram...“ Znamená to, že dnes konzumuje prakticky len polovičné dávky oproti minulosti, k mäsu si dáva len zeleninu, žiadnu ryžu, ani zemiaky. „Jem veľa zeleniny a snažím sa zjesť aspoň jedenkrát do týždňa rybu,“ prezrádza Černaj. „Popri tom minimálne trikrát do týždňa intenzívne športujem.“ Okrem toho napríklad chlieb je len vo výnimočných prípadoch, a to si dlho myslel, že bez chleba sa žiť nedá. Nahradil ho vraj veľmi chutnými suchármi.
A ako je to s Černajovou výdržou? My sme ho na vlastné oči nedávno videli, ako sa bez výčitiek „napchával“ kokosovými pyštekmi. „Vôbec nie je jednoduché si dosiahnutú hmotnosť udržať, ale dá sa to. Dnes mám o 27 kg menej. Nestačí držať diétu, treba sa aj hýbať. A pri dostatku pohybu sa jeden koláčik stratí...“ dodáva na záver žiarsky primátor.
