Farmárčeniu sa Alexander Ťapaj zo Žemberoviec venuje od roku 1990. Za ten čas si zvykol na to, že počasie je veľký pán. Stará múdrosť sa potvrdila minulú stredu, keď sa chotárom prehnala ľadovcová búrka.
„Po obede sa od Tlstého vrchu objavil mrak a krátko nato začalo pršať. Môj starý otec hovorieval, že keď sa za dažďa robia na kalužiach bublinky, bude silno pršať alebo príde búrka. A tak aj bolo. Búrka trvala iba deväť až desať minút, ale narobila veľa škody. Za tento krátky čas napadlo až jedenásť milimetrov zrážok,“ spomína na stredajší živel súkromne hospodáriaci roľník. „Keď som po polhodine vyšiel skontrolovať stav plodín, ľadovec veľký ako hrach ešte stále súvislo pokrýval cestu a niektoré polia. Zaujímavé je, že živel zasiahol pás široký 200 až 250 metrov. Ešte aj teraz je na poliach vidieť, kadiaľ sa ľadovec prehnal.“
Najväčšie škody za sebou zanechal na repke ozimnej a jačmeni. Podľa slov Alexandra Ťapaja z 37 hektárov repky vyše deväťdesiat percent plodín má vybité struky a zrnká repky sú vypadané na zemi. Pred ľadovým dažďom sa zachránili len nedozreté zelené struky na spodnej časti rastlín. „Ľadovec prišiel v najhoršom čase, v období dozrievania plodín. Aj z jačmeňa sú na tridsiatich percentách plochy vypadané zrná a konce niektorých klasov ľadovec doslova odsekol,“ hovorí roľník. Škody na jeho majetku sa vyšplhali na státisíce. „Úrodu som poistenú nemal. Je to veľká položka a keď príde k poistnej udalosti, pri likvidácii škody s tým zvyčajne bývajú problémy. Našťastie si na žatvu nemusím objednávať kombajny, takže žatva ma bude stáť len naftu. Keby som si ich mal prenajímať, asi by som zvažoval, či sa mi vôbec oplatí poškodenú úrodu zožať,“ uvažuje A. Ťapaj.
Stredajší ľadovec spolu s dlhotrvajúcim daždivým počasím bude mať s najväčšiu pravdepodobnosťou nepriaznivý vplyv na tohtoročnú úrodu a záverečný výsledok hospodárenia.
„So zrážkami sa z potravinárskej pšenice vyplavuje lepok. Ak klesne pod určitú hranicu, pšenica prestáva byť potravinárska a považuje sa za kŕmnu. S tým súvisia ceny výkupu. Vlani sa potravinárska pšenica vykupovala za 4000 korún za tonu, za kŕmnu výkupcovia dávali menej ako 3000 korún za tonu, čo je podstatný rozdiel. Počul som, že tento rok by to malo byť ešte menej,“ načrtáva nepriaznivé vyhliadky roľník zo Žemberoviec. Ako ďalej dodal, všetko ukáže až žatva. Začať by ju mali tento týždeň. Termín však bude závisieť od vývoja počasia. Jana Némethová