to o mne dozvedeli, veď ma pri tom nikto nevidel. Nikde som sa nechválil, určite sa to nedostane na verejnosť,“ myslia si v duchu niektorí z vás. Nikto z nás nemá právo ukázať prstom na druhého človeka, pokiaľ nemá dostatočné dôkazy na preukázanie viny. A to je asi najväčší problém pri odhaľovaní korupčných afér v športovom zákulisí. Snáď každý športový fanúšik sledoval veľkú úplatkársku kauzu v susednom českom futbale, kde bolo obvinených množstvo ľudí, či už za prijatie alebo poskytnutie nie malej finančnej „pomoci“. Nemecko sa stalo pre balkánsku mafiu finančným rajom, keď kupovali rozhodcov v prvej a druhej lige a tí im zabezpečovali dopredu dohodnuté výsledky. A ako je to u nás? Dejú sa podobné praktiky aj v našom futbale? Tvárime sa, že je všetko v poriadku, ale opak je pravdou. Komu táto situácia vyhovuje? „Futbal nemá logiku,“ staré známe a otrepané pravidlo, ale platí to aj v dnešnej dobe? Určite nie! Realita v slovenskom futbale je taká, že korupcia je rovnaká vo všetkých súťažiach, snáď len s rozdielom financií. Čím vyššia súťaž, tým väčšie sú tzv. pozornosti od funkcionárov jednotlivých klubov pre hlavné postavy v seriáli s názvom Futbal. Vôbec nebudeme venovať pozornosť našim ligám, skôr by sme sa mohli zamyslieť nad problémom, ktorý nás trápi v okresných súťažiach nášho regiónu. To, že všetky futbalové kluby sa boria vo finančných problémoch nemusíme ani spomínať. Sú kluby, ktoré nemajú finančné prostriedky na platenie energií, na dopravu, dokonca ani na základné športové vybavenie pre svojich hráčov. V okresných súťažiach sú družstvá, ktorých chlapci jazdia na zápasy na vlastných autách, kupujú si kopačky za svoje tvrdo zarobené peniaze, reprezentujú obce bez finančných nárokov (možno sa niekomu po zápase ujde aj pivko a párky). A prečo to všetko spomíname? Existuje len jedna odpoveď. Ten, kto miluje futbal, to rýchlo pochopí, je to láska k športu. Ale vráťme sa ku koreňu problému v našom futbale. Sú to rozhodcovia a funkcionári. Nie, nie, nemôžeme hádzať všetkých do jedného vreca, lebo ešte stále sa nájdu čestní ľudia vo futbale, ktorí majú radosť z toho, čo robia a čo je dôležité, robia to z lásky k športu. Nanešťastie takýchto ľudí je v našom športe ako šafranu a do popredia sa predierajú stále viac nepoctiví rozhodcovia a funkcionári. Dokážu sa zosmiešniť pred stovkami divákov za smiešnych (pár)sto korún, ale čo je horšie, pokazia radosť z hry mužom, ktorí tvrdo trénujú, snažia sa na zápase vydať zo seba maximum síl, mnohí behajú po ihriskách na úkor svojho zdravia a potom to príde. Jeden človek dokáže za úplatok pokaziť radosť zo športu množstvu jednoduchých chlapov, ktorí nechcú nič viac, len si v nedeľu z chuti zabehať, zahrať si futbal a po zápase s kamarátmi prehodiť pár slov pri pivku. Pre nestranných čitateľov je toto len jeden z ďalších článkov, no naším cieľom je prinútiť ľudí, ktorých sa to týka, aby sa zamysleli nad svojím svedomím a spýtali sa sami seba, prečo to robia?
Autor: Slavomír Hlinka
