Štvrtok, 29. október, 2020 | Meniny má KláraKrížovkyKrížovky

Novobančania zdolali päťtisícovku

Prednedávnom dvaja Novobančania, Peter Gajdoš a Oto Ivanič, úspešne zvládli výpravu na najvyšší vrch v Turecku – Ararat (5137 m n. m.). Dosiahli obdivuhodný výkon, ktorý sa mnohým zdá nedosiahnuteľný, pre iných je motiváciou na prekonanie ďalších, ešte vy

šších veľhôr. O tomto úspechu nám porozprával Peter Gajdoš a v nasledujúcich riadkoch vám sprostredkujeme jeho zážitky z cesty na jeho prvú päťtisícovku. Hneď v úvode tlmočím poďakovanie Petra a Ota sponzorom.

Prológ
S myšlienkou zdolať spoločne Ararat prišiel Oto Ivanič. Dal som sa nahovoriť s podmienkou, že pôjdeme s lyžami. Prispôsobili sme tomu tréningy, pretože sa venujeme horolezectvu, skialpinizmu a vysokohorskej turistike. Slovenské veľhory máme schodené, ale toto bolo niečo úplne nové.
Bez špeciálneho povolenia sa však na Ararat dostať nedá. Povolenie – certifikát musí vydať turecké Ministerstvo turistiky. Na internete sme našli cestovnú kanceláriu v meste Dogubayazit, odkiaľ sa nám ozval Zafer Onay, sprostredkovateľ našej cesty. Začali sme si mailovať a požiadali sme ho o spoluprácu pri vybavovaní nášho plánovaného výstupu na Ararat. Sľúbil nám pomoc. Chvíľu však trvalo, kým sme sa dohodli na cene, za ktorú je to ochotný sprostredkovať. Konečná suma bola 235 eur na osobu. Toľko nás stálo povolenie a poplatok pre vodcu, ktorý nás sprevádzal, pričom 20 percent z ceny sme museli zaplatiť vopred. Obávali sme sa, že po zaplatení preddavku sa Zafer viac neozve, ale dočkali sme sa. Po dvoch mesiacoch nám oznámil, že má pre nás víza a 26. apríla môžeme pricestovať. Zabezpečili sme si teda letenky a nič nám nebránilo odcestovať do Turecka.
Leteli sme z viedenského letiska Schwechat do Istanbulu. Následne nás čakala dlhá cesta autobusom z Istanbulu do Dogubayazitu. Trať dlhú 1 700 km sme prešli za 25 hodín. Do preplneného autobusu, v ktorom nebolo kam „hrach hodiť“, sa museli zmestiť aj naše lyže. Všetci domáci si mysleli, že sme golfisti. Vysvetľovali sme im, že to sú lyže, ale nikto nevedel, čo to je. Cesta autobusom bola náročná, ale príjemná, hoci namiesto o šiestej hodine ráno sme pricestovali do cieľa o druhej popoludní. Vyhodili nás za mestom Dogubayazit, ktoré je východiskovým miestom výstupu na Ararat, v nadmorskej výške 1 700 metrov. Žije tu 80 000 obyvateľov, z toho asi 50 000 tisíc vojakov. Je to mesto pri hraniciach s Iránom, takže je tu bežné „v každom kúte“ stretnúť ozbrojených vojakov. Taxíkom sme sa odviezli do hotela Tahran, kde sme sa prvý raz stretli s naším mailovým sprostredkovateľom Zaferom Onayom. Stačil jeden jeho telefonát a vzápätí sme sa zoznámili i s našim vodcom, ktorý sa volal Cuma (Džuma), čo po turecky znamená piatok. Dohodli sme si plán na ďalší deň a ešte v ten večer nás Zafer pozval na večeru do miestnej reštaurácie s výhľadom na mesto. Ochutnali sme turecké pivo a vyskúšali vodnú fajku. Rozchádzali sme sa s prísľubom, že ráno vyrazíme.

Skryť Vypnúť reklamu

Prvý deň
Ráno pri cestovnej kancelárii sme do Lady Niva naložili batožinu a lyže, a vyrazili všetci štyria na cestu. Prešli sme asi 6 km asfaltovou cestou, po odbočke sa asfaltová cesta zmenila na štrkovú, a čím ďalej sme sa viezli, cesta bola viac a viac rozbitá. Až som mal chvíľkami pocit, že ideme po skalách. Keď Zafer zavelil, auto zastalo a vystúpili sme. Na batožinu, ktorá mala asi 22 kg, sme priviazali lyže a pešo sme vyrazili do prvého tábora vo výške 3 100 m n. m. Bolo predpoludnie, teplota optimálna a tak sme mohli byť oblečení v ľahkých tričkách. Cesta do výšky 3 100 metrov nám trvala asi tri hodiny.
V prvom tábore bolo asi osem stanov. V nich Francúzi, Španieli, Taliani a ich vodcovia. Keďže oni zaplatili viac peňazí ako my, vodcovia im varili, nosili batožinu, stavali tábory a starali sa o nich. My sme sa snažili ušetriť, ale vidieť sme chceli čo najviac. Zložili sme veci, rozložili stan, navarili polievky a oddychovali sme. Večer sme sa boli prejsť a po návrate sme si s Cumom dohodli plán na ďalší deň.

Skryť Vypnúť reklamu

Druhý deň
Nedočkaví sme zavčasu ráno otvorili stan a vítala nás asi 10 cm vrstva nového snehu. Keďže pre hmlu nebolo vidieť na kopec, o ôsmej Cuma rozhodol, že počkáme na lepšie počasie, kým sa vyjasní. Medzičasom sa z druhého tábora vrátili Francúzi. Tí nás informovali, že hore sa pre husté sneženie vyjsť nedá. V tej chvíli začala naša cesta naberať na dobrodružnosti. Netrvalo to však dlho. Poobede sa začalo vyjasnievať a tak sme sa s Otom rozhodli, že si aspoň zalyžujeme do výšky 3 800 m. Tam sme stretli španielsku skupinu, ktorá vyrazila deň predtým. Chvíľu sme sa zhovárali a potom sme zlyžovali žľabom späť do tábora. Večer vypukla v kempe medzinárodná guľovačka, ktorá nás príjemne unavila. Po celý deň sa striedal sneh s vetrom a tak sme v ceste na vrchol pokračovať nemohli.

Skryť Vypnúť reklamu

Tretí deň
Prebrali sme sa do pekného rána, pobalili sme sa a s Cumom sme v ceste pokračovali. Zbalení a plní očakávania sme vyrazili o ôsmej ráno. Najprv sme išli po skalách, potom sme si s Otom obuli lyže a kráčali pohodovým tempom za svojím cieľom. Cuma za zabáral, pretože nemal lyže a museli sme ho čakať. Vo výške 3 800 metrov nad morom sme boli rozhodnutí pokračovať, ale Cuma zostal tam. Prišli sme do tábora vo výške 4 200 a chceli sme sa utáboriť. Mali sme však problém rozložiť stan, pretože fúkal silný vietor. Horko-ťažko sa nám to podarilo a medzičasom sa vonku zatiahlo. Nabrali sme si sneh do umelých fľiaš, roztápali sme ho, aby ráno bolo čo piť. Mali sme plán o pol tretej vstávať. Uložili sme sa spať, no a keďže začalo primŕzať, všetku vodu, fotoaparáty a dôležité veci sme nahádzali do spacákov. Noc bola náročná. V podstate sme ani nespali, stále hučal silný vietor.

Štvrtý deň
Ráno o druhej to nevyzeralo najlepšie, ale keď sme sa už dohodli s Cumom, vstali sme s cieľom zdolať vrchol. Zjedli sme nejaký ten chlebík, ale veľmi málo, veď komu by tak zavčasu chutilo jesť? O pol tretej sme vyrazili z druhého tábora. Šlapali sme, výškové metre nám ubiehali, ale išlo to pomaly. Cuma, ktorý mal svojské tempo, vždy po siedmich krokoch zastal. Keďže mne to nevyhovovalo a brzdilo ma to, musel som tento štýl upraviť. Vo výške 4 600 sme nechali lyže. Deň predtým sme totiž stretli Španielov. Upozornili nás, že z absolútneho vrcholu sa lyžovať nedá, lebo je tam málo snehu. Poradili nám, kde si môžeme nechať lyže. Ich rada sa ukázala dobrá a boli sme im vďační. Pokračovali sme vo výstupe. Ani sme sa nenazdali a Cuma zrazu nečakane zastal. Povedal, že už sme na vrchole. Tá dlho očakávaná chvíľa prišla tak nečakane, až sme tomu nechceli uveriť. Pozreli sme sa s Cumom na seba, vyobjímali sme sa, potešili.
O 7.15 hodine rannej sme zdolali moju prvú päťtisícovku - Ararat. Zrazu som si uvedomil, že som čakal od tohto výstupu viac. Náročné to bolo až posledných 400 metrov, keď sme konečne v jednom namáhavom úseku použili aj cepín (čakan). Oto si stihol dať aj mačky (stúpacie železá). Ja s Cumom sme vyšli bez nich. Nestačili sme si však radosť z vydareného výstupu dlho vychutnávať. Začalo sa mračiť a fúkal silný vietor. Keď sme si dali dole rukavice, aby sme sa odfotili, prsty nám rýchlo omŕzali. Nastala tuhá zima a tak sme sa ponáhľali dole. Ako sme schádzali, počasie sa výrazne zhoršovalo a nevideli sme sa ani na vzdialenosť troch metrov.
Keď sme zišli k lyžiam, chvíľu sme oddychovali a zjedli desiatu. Cestou dolu sme zlyžovali svah do výšky 2 200 metrov, tam sme čakali na nášho vodcu. Trošku sme si uvoľnili lyžiarky a bol to úžasný pocit. Veď sme ich mali v podstate štyri dni v kuse na nohách. Cesta dole ubiehala veľmi rýchlo. Ani sme sa nenazdali a spoločne s Cumom sme prišli späť do Dogabayazitu.

Epilóg
Po pár dňoch v Dogubayazite sme vyrazili na dva dni do Istanbulu. Zážitky, ktoré máme z našej cesty, sú nezabudnuteľné. Spoznali sme krajinu, ľudí, mentalitu...
A ako hodnotím moju prvú päťtisícovku? Myslel som si, že ten výstup bude náročnejší. Možno naozaj platí, že keď je na to človek pripravený, tak sa mu to až také náročné nevidí. V každom prípade som to chcel vyskúšať, najmä kvôli tej výške. Ešte nikdy som totiž nedosiahol päťtisícovku. Bol som zvedavý, čo to so mnou urobí. Neboli žiadne problémy a tak som spokojný, mám motiváciu na ďalšie výpravy. Chcel by som skúsiť aj sedemtisícovku. Už mám aj predstavu, ktorú konkrétne, ale zatiaľ sú to len plány. V každom prípade však asi pôjdem opäť s Otom Ivaničom.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  2. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  3. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  4. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  5. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  6. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  7. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  8. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  9. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  10. Pomáhajte čítaním
  1. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  2. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  3. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  4. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  5. Aplikácia, kde z pohodlia domova zlikvidujete škodovú udalosť?
  6. Škola môže vyzerať aj inak!
  7. UNIQA preberá na Slovensku aj dôchodkové fondy AXA
  8. Využite dovoz tovaru do 24 hodín a zadarmo
  9. Dopad krízy na firmu zmierni strednodobý prenájom vozidla
  10. V Košickom kraji máme more aj neviditeľnú izbu: Objavte ich!
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 34 107
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 23 880
  3. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 22 668
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 17 337
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 14 367
  6. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 11 851
  7. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 11 770
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 428
  9. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 576
  10. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 10 556
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žiar - aktuálne správy

Cena poputovala do Banskej Štiavnice

V kategórii „Akvizícia“ zvíťazil projekt Príbeh značky PLETA.

Cena poputovala do Banskej Štiavnice.

Pozitívne prípady hlásia už aj z mestského úradu. Ten je aktuálne zatvorený

Mestský úrad v Žiari nad Hronom je do konca októbra pre verejnosť zatvorený.

Ilustračné foto.

Testovanie v Žiarskom okrese: Starostovia myslia aj na záložné tímy

V Žiari nad Hronom po znížení počtu testovacích dní len na dva prehodnocujú systém na zverejnených odberových miestach.

Ilustračné foto.
Ilustračné foto.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na štyroch miestach v Trenčíne budú testovať z auta. Odberné miesto je aj na futbalovom štadióne

Na celoplošné testovanie bude Trenčanom k dispozícii počas dvoch najbližších víkendov 50 odberných miest. Pozrite si, kde ich nájdete.

Pacientov a pokút v Trnave pribúda

Celoplošné testovanie čaká Trnavu už tento víkend.

Virológ Klempa: Najbližšie týždne budú pre nás veľmi ťažké

Boris Klempa tvrdí, že celoplošné testovanie je teoreticky skvelá vec. Treba však brať do úvahy všetky okolnosti či riziká.

Už ste čítali?