. V mozoľnatých rukách vznikali rôzne figúrky ľudí a zvierat, z ktorých zostavovali takzvané betlehemy počas vianočných sviatkov. Zručnejší vyrezávali z dreva aj postavy svätých a zhotovovali nádherné kríže. Mnohí sa venovali aj výrobe predmetov domácej potreby a zhotovovaniu detských hračiek. V tomto smere vynikla najmä banícka obec Štiavnické Bane, kde zásluhou miestneho farára Jozefa Záhoru vznikla 5. decembra 1883 rezbárska dielňa na výrobu hračiek. Aby sa rezbárska práca dostala na vyššiu úroveň, Záhora zriadil pri dielni aj rezbársku školu. V nej sa mohli rezbárstvu zaúčať aj deti baníkov a neskôr pre dievčatá založil Rodinnú školu pre dievčatá, pre malé deti škôlku a jasle. Rezbáreň sa stala v roku 1896 štátnou školou na výrobu detských hračiek, ktoré sa dostali aj na významné zahraničné výstavy. V škole dávali veľký dôraz na kreslenie a maľovanie, ale aj na modelovanie z hliny podľa vlastných výkresov žiakov. Maľovaniu hračiek sa prevažne venovali dievčatá. Práce nadaných žiakov sa dostávali na významné výstavy v Budapešti, Paríži, v Miláne a Mníchove. Piarska rezbárska škola bola po vojne základom pre vytvorenie rezbárskeho oddelenia na Štátnej priemyselnej škole chemickej v Banskej Štiavnici a v roku 1945 aj pre vytvorenie rezbárskeho oddelenia v Škole umeleckého priemyslu v Bratislave zásluhou profesora Antona Drexlera. V posledných rokoch si rezbárstvo našlo svoje miesto najmä na Strednej odbornej lesníckej škole a v bývalej škole baníckej.
V minulom roku sa v Štiavnických Baniach pokúsili o oprášenie rezbárskej tradície takzvaným Rezbárskym dňom, ktorý zorganizoval Obecný úrad a MO Matice Slovenskej. Druhý ročník sa konal na nádvorí kláštora a zúčastnili sa ho rezbári domáci, z blízkeho okolia, z Krupiny a Poltára. Zo Žiaru nad Hronom prišiel prezentovať svoje rezbárske práce Jozef Bazalík, dnes už jediný žijúci absolvent niekdajšej rezbárskej školy v Banskej Štiavnici. Z Novej Bane - Bukoviny sa predstavila zručná rezbárka Majerská, ktorej výrobky obdivovali aj účastníci podujatia z Rakúska.
Tohtoročný Rezbársky deň začal sv. omšou za Záhoru, návštevou krypty, v ktorej je pochovaný a v sprievodných podujatiach odznela prednáška o histórii rezbárstva v obci, bábkové divadlo Anderlen, ktorého prvé bábky pochádzali práve z rezbárskej dielne v Štiavnických Baniach a o dobrú náladu sa postarala dychová hudba Sitňanka z Banskej Štiavnice. Podľa Stanislava Neuschla, prednostu MO MS a „duše“ podujatia, Rezbársky deň bude pokračovať aj v budúcich rokoch a verí, že sa zúčastnia aj ďalší rezbári z regiónu. Priznal, že na koncepcii treba mnohé vylepšiť, aby spokojnosť návštevníkov bola ešte väčšia ako tento rok.