Keďže je Gilotína 2005, ako sa celý workshopový projekt volá, výtvorom alternatívneho divadla, určite v nej všetci účastníci nehľadali nič klasické, ba ani nalinajkované. Práve naopak. Do Levíc zamierilo osem Čechov a niekoľko Slovákov s nádejou, že sa niečo nové naučia. Týždeň prešiel a mladí ľudia toho naozaj mnoho zažili a od svojich lektorov pochytili dôležité prvky techník pouličného divadla. Workshop určený začínajúcim hercom a umelcom ako aj ochotníckym hercom a ostatným záujemcom poskytol možnosť osvojiť si zručnosti v technikách šermu, chodenia na chodúľoch, chrlenia ohňa, ohňovej show a práce s tyčami. Pod dohľadom a lektorovaním Čechov Petra Nůseka a Petra Theimera vyvrcholila záverečná veľkolepá show minulý štvrtok.
Po úvodnom odštartovaní hlučným výstrelom sa levická synagóga ďalej ozývala umením nádejných hercov, ako aj potleskom publika. Prezentácie výsledkov workshopu zahŕňali dávku zdravej extravagancie, humoru, hrania, ba dokonca veršovania a irónie. Predstavil sa šerm chlapcov s dievčatami o „donchuanovskú“ živú ružu, ukážka „smrti vegetariána“, kúzelníčka s originálnym špagátovým kúzlom či metanie sekierkou pred vstupom do synagógy. Nasledovala polhodinová prezentácia na chodúľoch, s kordmi i horiacimi tyčami.
Spokojní boli aj samotní účastníci. „V Leviciach sme sa cítili naozaj dobre. Popri práci sme sa stihli okúpať aj v Hrone. Myslíme si, že najlepšie a najrýchlejšie sa nám učilo chrlenie ohňa a kreácie s horiacimi tyčami. Oheň má totiž v sebe čosi magické,“ prezradili dve účastníčky workshopu po svojom vystúpení. Ako vnímal týždeň lektorovania Petr Nůsek? „Bol to zaujímavý týždeň. Som nemilosrdný šéf, a tak si myslím, že mnohí tu siahli až na dno svojich schopností, aby sa potom mohli od toho dna odraziť. Všetci boli perfektní, Levice taktiež. Najviac zo všetkého ma uchvátil Levický hrad,“ vyznal sa zo svojich pocitov. Návrat do Levíc preto zvažuje aj nabudúce.
Dvaja lektori českej agentúry, ktorá má vo svojej náplni oživovanie starých legiend, účinkovanie vo filmoch, zakladanie škôl šermu či budovanie „stredovekého Disneylandu“ pre deti v českom Tábore, zhodne tvrdia, že ich krédom je sloboda. Možno preto neváhajú chodiť z mesta do mesta, z krajiny do krajiny a odovzdávať ďalej to, čo je ich dennodenným chlebíčkom. „Toho, že raz bude niekto aj vďaka môjmu lektorovaniu lepší než ja, sa nebojím. Moja práca je mojím koníčkom a myslím si, že svoje schopnosti, zručnosti i znalosti musím odovzdávať ďalej. Ak ma niekto tromfne, budem len rád,“ presvedčivo tvrdí Petr Nůsek.
V konkurenčnom ovzduší súčasnosti dobre padne štedrá dávka slobodnej mysle a z nej plynúcej zábavy. Tentokrát ju hŕstka mladých odovzdala nielen sebe, ale aj nemalému počtu Levičanov. Gilotína 2005 sa zavŕšila. Strašidelný názov projektu sa stáva synonymom dobrej nálady.
Katarína Kopcsányiová
