Článok pokračuje pod video reklamou
Z nástrojára nožiar
„Prvý nôž som si spravil, keď som mal trinásť rokov. Chcel som mať vlastný nožík, tak ako každý iný chlapec v mojom veku. Bol taký obyčajný – z plechu,“ spomína s úsmevom na svoje začiatky levický remeselník. Vyučil sa za strojného zámočníka – nástrojára a postupne vystriedal niekoľko zamestnaní. K práci na „voľnej nohe“ odišiel zo zlatníckej firmy, kde vyrábal nástroje pre zlatníkov. Pred pätnástimi rokmi sa začal venovať oprave a úprave rôznych zbraní. Dnes ho živia nože. Nie hocijaké, ale originálne kusy, ktoré robia dobré meno svojmu výrobcovi aj za hranicami Slovenska – vo Švajčiarsku, Maďarsku, Česku. Spájajú v sebe remeselnícky fortieľ, presné výtvarné stvárnenie a zároveň funkčnosť, ktorá by sa od týchto umeleckých predmetov ani neočakávala.
Každý kus je originál
„Výroba jedného noža trvá od troch dní do mesiaca. Všetko závisí od náročnosti práce,“ hovorí Dušan Bača a pripomína, že každý kus je originál. Vzory, ktoré sú zobrazené na čepeli, rúčke a puzdre, si väčšinou vyberajú zákazníci, ale vymýšľa ich aj on sám. „Mojimi zákazníkmi sú zberatelia nožov, ktorí do svojich zbierok investujú nemalé peniaze. Ale všetky nože sa dajú aj používať, teda nie sú len na dekoráciu. Niektoré slúžia aj ako šperky – zdobené kožené puzdro s nožom sa dá zavesiť na krk. Kupujú si ich aj poľovníci zo zahraničia, ktorí k nám chodia na poľovačky, a nože si odnesú ako suvenír,“ vyratúva nožiar.
Rúčky zo skameneliny
jaskynného medveďa
Najdôležitejšou časťou nožov sú kvalitné čepele, ktoré ako polotovar kuje majster Vlado Kuliš v Kremnici. Skladajú sa z dvesto vrstiev, ale zvláštnosťou nie sú ani 400-vrstvové čepele, na ktorých sa dajú vytvárať rôzne vzory. „Vzory na čepeli, rúčke a koženom puzdre musia ladiť. Nedávno som napríklad robil nôž s námetom zlatej horúčky. Na čepeli boli vyrytí zlatokopi ryžujúci zlato. Westernové mestečko a mapu Aljašky som zobrazil na obidvoch stranách rúčky. Mal som už aj požiadavku na nože s témou jeleňa, vlka či safari,“ hovorí Dušan Bača.
Rúčky vyrába zo vzácnych prírodných materiálov. „Používam kvalitné tvrdé drevá, z ktorých je vákuovo vysatá vlhkosť, aby sa nedeformovali. Z našich drevín sú to tis, orech a z exotických hadie drevo, eben, palisander, cocobolo, ktoré sa dováža z Mexika. Ďalším možným materiálom na výrobu rúčok sú kosti - stehenná kosť z pštrosa, špikové kosti z dobytka, kly z mroža, roh z indického byvola či kosť zo žirafy. Nedávno sa mi podarilo získať zub - skamenelinu jaskynného medveďa. Exotický materiál nakupujem na výstavách od obchodníkov. Tak som sa dostal aj ku koži leguána, z ktorej bude puzdro. Na puzdrá sa používajú aj hadie kože, ale najčastejšie hovädzie, ktoré sa upravujú, moria a vzor sa do nich gravíruje. Puzdrá mi ručne šije Robo Mižol z Košíc,“ vysvetľuje nožiar.
Nože za vyše stotisíc
Mravčiu prácu odvedie Dušan Bača pri zdobení: „Vzory na rúčky sa robia technikou scrimshaw. Pochádza od Eskimákov, ktorí si voľakedy takto zdobili náradie zhotovené z veľrybích kostí. Vpichy sa robia ihlou tesne vedľa seba a vypĺňajú sa tušom. Je to obdoba tetovania na ľudskú kožu. Pretože vzory sú veľmi drobné, práca sa robí pod lupou. Čím zložitejší vzor, tým dlhšie trvá jeho vyhotovenie. Na kovové čepele sa vzory gravírujú. V závislosti od použitého materiálu a náročnosti vzoru sa pohybuje aj cena. Najdrahšie nože stoja okolo tritisíc eur, čo je v prepočte vyše stotisíc korún. Môj najdrahší nôž, ktorý stál
1500 eur, putoval do Švajčiarska.“
Certifikované výrobky
Nožiarstvo je remeslo náročné na čas, ale hlavne na kvalitu.
Na Slovensku je v súčasnosti asi tridsať nožiarov, z nich štrnásti si koncom apríla vytvorili profesijnú organizáciu – asociáciu nožiarov. „Stať sa členom asociácie nie je jednoduché. Za každého nového člena sa musia zaručiť traja členovia asociácie, ktorí sú garantmi kvality práce nováčika a jeho morálky, aby remeslu nerobil zlé meno,“ hovorí Dušan Bača.
Každý produkt dostáva zákazník spolu s certifikátom, v ktorom je garantovaná tvrdosť materiálu použitého na čepeli. Je akousi zárukou, že nôž mu vydrží do konca života.
Jana Némethová
