S hokejom začínal vo Zvolene, posledné dve sezóny strávil v hokejovo a čiastočne i ekonomicky zabudnutej krajine – v Rumunsku. V tíme Miercurea Ciuc sú z jeho službami spokojní, Peter by mal preto chytať v Rumunsku aj naďalej. V tamojšej hokejovej lige štartuje len šesť mužstiev, i keď v budúcej sezóne by malo pribudnúť ďalšie. „Sezóna ako taká nebola zlá, no neskončila sa pre nás najlepšie. Ako majstri sme mali právo štartovať v Kontinentálnom pohári, kde sme sa dostali do druhého kola. Tam sme narazili na bieloruské a ukrajinské družstvá a proti nim sme nemali šancu. Čo čert nechcel, na tomto turnaji som si zranil koleno a museli ma operovať. Keďže zdravotníctvo v Rumunsku je v katastrofálnom stave, vrátil som sa domov a v Martine som sa úspešne podrobil operácii menisku. Po mesiaci a pol som sa do Rumunska vrátil a pripojil k mužstvu,“ prezradil Hričina, ktorý nebol v Miercurei sám. „V Rumusku môže na zápas za jedno mužstvo nastúpiť šesť legionárov. Z toho je jeden brankár a päť hráčov v poli. A tak okrem mňa tam ešte boli aj ďalší Slováci - obranca Hrubý, útočníci Filip, Fedor a ďalší Zvolenčan Patrik Buda (teraz je na študijnom pobite v Írsku), ktorý hral dobre, no nedokázal sa výraznejšie presadiť v tabuľke produktivity. Päticu legionárov v poli dopĺňal jeden ukrajinský hráč a na svoju šancu čakal ešte jeden Maďar.“
Peter bol spokojný aj s podmienkami, ktoré mu Rumuni vytvorili. „Okrem dohodnutých peňazí som sa mohol niekoľkokrát do dňa stravovať v miestnej reštaurácii, klub mi dal k dispozícii byt, kde som býval s Petrom Filipom. Naše mužstvo, vrátane domácich hráčov, fungovalo na profesionálnej úrovni. Okrem základného platu, ktorý som dostával v eurách, sme dostávali aj prémie za vyhrané zápasy. Tie nám klub vyplácal v miestnej mene a za jedno víťazstvo sme mali sľúbených milión lei (asi tisíc slovenských korún). Keď sa nám darilo, bol zo mňa milionár,“ hovorí so smiechom Hričo, ktorý bol sklamaný len z celkového umiestnenia svojho klubu. „V Rumunsku sa hráva aj liga, aj pohár. My sme boli jedným z ašpirantov na víťazstvo v oboch súťažiach, no nezískali sme ani titul, ani pohár. Vo finále pohára nás „zarezal“ hlavný rozhodca, ktorý nám neuznal v poslednej tretine zápasu dva góly a v predĺžení uznal gól, ktorý sme dostali z ofsajdu. Na rozhodcu sme podali sťažnosť na IIHF, ktorá mu zakázala činnosť na mesiac. Po vypršaní trestu sa vrátil a hráči iného družstva ho zbili, odvtedy nepíska. Na finále ligy sme preto navrhli, aby k nám prišli pískať rozhodcovia z inej krajiny. Bavili sme sa o Čechoch a Slovákoch, no nakoniec prišli Rusi, ktorí pískajú v ruskej superlige. Predstavitelia nášho finálového súpera Steuavy Bukurešť nenechali nič na náhodu a o Rusov sa postarali ako sa patrí. Okrem ubytovania a stravovania v luxusnom hoteli im zaplatili za dva zápasy dvetisíc dolárov na ruku a aby sa páni rozhodcovia dobre cítili, zaplatili im aj dámsku spoločnosť. Vo finále sme napokon prehrali 4:3 na zápasy a i keď rozhodcovia nepískali nijak okato, domácim pomohli. Na druhej strane, keby sme boli lepší, asi by sme vyhrali,“ priznáva Peter. Filipovi i Hričinovi ponúkli zmluvu v Miercurei aj na ďalšiu sezónu. Novým trénerom v tomto klube sa stal Slovák Slavomír Chlebec. „Ešte neviem, čo bude. V Rumunsku som spokojný, no na konci tejto sezóny skončil náš sponzor, i keď sa hneď našiel druhý. Musí sa to však ešte dať papierovo do poriadku, no verím, že sa to vyrieši,“ dodáva.
MAREK PLANDOR
