vojnu, druhý strhli v zime ľady. Ešte dnes trčia z vody koly, na ktorých most stál,“ spomína Štefan Talapka.
Na kompe dennodenne prepraví desiatky ľudí. Robí to už päť rokov. Podľa jeho slov je takáto kompa na Slovensku len jedna. Podobná loďka je na Váhu pri Strečne, tá prepravuje aj autá. Ďalšia je pri Štúrove.
Na druhú stranu Hrona chodia ľudia navštíviť svoje rodiny. Niektorí majú za riekou vinice alebo záhrady, ďalší týmto nezvyčajným prostriedkom dochádzajú do práce. Stojí ich to len pár korún. Navyše ušetria veľa času. Dostať sa z jednej dediny do druhej nie je jednoduché, hoci sú oddelené len korytom Hrona. Autom alebo autobusom treba prejsť niekoľkokilometrovú obchádzku. Ten, kto nemá vlastné auto a je odkázaný na autobus, to má ešte zložitejšie. Preto kompu využívajú takmer všetci Tekovčania.
Loďka premáva každý deň ráno od pol siedmej do šiestej podvečer a okrem osôb sa na ňu zmestia aj bicykle a babety. „Horšie je to v zime, keď Hron zamrzne. Vtedy treba ľad poodbíjať a dávať väčší pozor na plávajúce kusy. Ale ešte sa nestalo, aby sa niekto nechtiac vykúpal,“ spomína prievozník. Dodáva, že Hron je v časti, kde premáva kompa, v zime len po kolená, v lete býva voda hlbšia.
Voľakedy sa ľudia obávali vodníka, aby ich nestiahol pod vodu. Ako je to dnes? „Tam pod stromom býva vodník Mokroš. Už som ho videl viackrát. Ale vždy mi povedal: Keď robíš svoju prácu dobre, tak ťa nechám, aby si ju robil ďalej,“ odpovedá s úsmevom prievozník Štefan Talapka. - jn -
