ví výrobcovia a sprievodné podujatia. Tentokrát bolo zamerané na ľudové nástroje, medzi ktorými dominovala fujara. Samozrejme, nebola to len fujara, ale aj ďalšie ľudové nástroje, ktoré rozozvučali jednotlivci a skupiny zdatných folkloristov. Kto navštívil všetky predošlé ročníky tohto podujatia, iste postrehol, že ubudlo predvádzajúcich ľudových výrobcov a remeselníkov (čo bol vlastne prvotný zámer tohto podujatia) a pribudli výrobcovia – predávajúci. Jedine Klub ľudových remesiel z Rudna nad Hronom, pernikári, ktorých sa tu stretlo najviac, odlievači cínových figúrok, či maliarov obrázkov so štiavnickými námetmi, suplovali skromné predvádzanie ľudovej tradičnej výroby. No najviac chýbal aspoň jeden výrobca fujár či píšťal. Nie každý totiž vie, že výrobca týchto nástrojov musí ovládať viacero remesiel. Možno by na to bol stačil aj banskoštiavnický výrobca fujár Janko Fruštik, ktorý sa však podujatia zúčastnil len ako divák. Ako sa hovorí, aj tento raz bola pod lampou najväčšia tma. Tým, ktorí aspoň trošku poznajú situáciu ľudovej výroby hudobných nástrojov v našom regióne, isto chýbal aj Danko Homola zo Žiaru nad Hronom, Šaňko Ladziansky zo Štiavnice alebo Ľubomír Srnka z Jastrabej. Nad podujatím bdeli pracovníci Centra mestskej kultúry v Banskej Štiavnici. Vedúci tohto zariadenia a dramaturg podujatia Peter Danáš bol s podujatím nadmieru spokojný. „Tohtoročné Nezabudnuté remeslá boli tematicky venované fujare, nástroju, ktorý má veľmi blízko k Detve, ale aj okoliu Banskej Bystrice. Predstavili sme ju bližšie prostredníctvom pásma Mariána Plavca Zbojníkova modlitba, prostredníctvom Dominika Kutníka zo skupiny Sitňan a prostredníctvom Miroslava Žiarislava Švicka. Všetci fujary vyrábajú, hrajú na nich a rozumejú mystike tohto hudobného nástroja. Okolo šesťdesiat remeselníkov, z toho traja z Českej republiky, vytvorilo kulisu na námestí a pri ich výbere sme uprednostnili autenticitu výrobkov. Teda tí, ktorí ich predávajú, ich aj vyrábajú. Novinkou bol výber tradičných jedál, ako sú pukanecké párance, trdelníky a medovina. Medzi sprievodnými podujatiami by som ešte spomenul vystúpenie skupiny Bytosti, ktorá sprevádza Miroslava Žiarislava Švicka. Je predstaviteľom autentického smeru v slovenskej hudbe a oživovateľom slovenského duchovna skúmaním slovenských dejín, správneho životného štýlu a oživovaním spojitosti človeka s prírodou.“
Pásmo Mariána Plavca Zbojníkova modlitba malo v hľadisku odozvu a diváci jeho hru na fujare či bačovskej trúbe, spev a prednášanie krásnej poézie, neraz prerušovali úprimným potleskom. Po jeho vystúpení som ho poprosil o krátke predstavenie. „Moji rodičia pochádzajú z Detvy, ja som sa narodil v Banskej Bystrici a v Bratislave som skončil vysokú školu ekonomickú – odbor počítače. V živote mi veľmi chýbala hudba, či už na potulkách prírodou alebo v bežnom živote. Stále som si hovoril, že si musím dáku fujaru kúpiť. Fujary nie sú lacné, peňazí nebolo a tak som si povedal: Peňazí nieto a tak si fujarku urob.“ Najprv však Martin musel navštíviť viacero odborníkov, ktorí sa v tomto fachu vyznali. Navštívil Podpolanie, Rybáre, čosi sa podučil aj vo Svätom Antone a začal skúšať. Začiatky boli všelijaké, no dnes patrí k známym výrobcom. A keďže sa už venuje tejto bohumilej záľube do tridsať rokov a novinárčina je jeho zamestnaním, svoje vedomosti, skúsenosti a prehľad o ľudových nástrojoch na Slovensku zúročil v nádhernej knihe Majstri . Keďže som mal možnosť do nej nahliadnuť, našiel som v nej aj viacero majstrov z nášho regiónu. A čo ďalej? „Dosiaľ som sa venoval výskumu, výrobe, napísal som spomínanú knihu, teraz by som sa chcel venovať hre. Študujem hry starých majstrov a zisťujem, že stále sa má človek čo učiť a nachádzať, lebo bohatstvo, ktoré nám naši predkovia zanechali je obrovské a škoda by bolo nechať zapadnúť.“
Pásmo, ktorým sa Marián Plavec predviedol na Nezabudnuteľných remeslách je výsledkom jeho viac ako ročnej práce. Stále ho zdokonaľuje, čistí, triedi a nechce, aby bolo v ňom niečo umelé. Možno ho odporúčať predovšetkým pre výchovné koncerty škôl, kultúrnych zariadení a samostatných vystúpení na kultúrnych podujatiach.
