či karikaturisti. Priamo v meste vyrástli divadelné scény, smiech sa dlho do noci ozýval zo šapitó súboru Teatro Tatro. Milan Markovič zamenil na tri dni humor za fotoaparát a neunikol mu žiaden detail. Nechýbala celá plejáda glosátorov z relácie 7 s.r.o., ktorí museli ľuďom na každom kroku podávať ruky. Mesto sústavne križovali Rasťo Piško, Tomáš Janovic, či prezident Akadémie humoru Slovenska Stanislav Štepka. Ten mal neľahkú úlohu. Mal dohliadať na jednotlivých akademikov, aby objektívne rozhodli, ktoré produkcie z rôznych humoristických kategórií si odnesú ocenenie Zlatý gunár. Okrem gunára však po prvýkrát udeľovali aj Trafenú hus, ktorá je obdobou americkej zlatej maliny a na gagoch ňou oceňujú najväčšiu trápnosť roka. Podľa akademika Romana Vykysalého bola konkurencia v tejto kategórii veľmi silná. Vedľa seba sa ocitli také televízne produkty ako dom na Pereši spoločne s reláciami Pošta pre teba, Zlomené srdcia, textami piesní No Name, či predpoveďou počasia Ďura Mokrého.
O gýči sa však nehovorilo iba v humoristickej rovine. Gýč si zasadol aj na lavicu obžalovaných a medzinárodné sympózium o gýči bolo poriadne tvrdé. V meste, kde vzniklo prvé múzeum gýča na svete, sa tomu ani netreba čudovať. Kremničania už dávno tvrdia, že ak nás gýč prenasleduje na každom kroku, treba ho konečne uznať za umelecký štýl. Do súdnej siene prišli hájiť, alebo žalovať gýč také osobnosti ako básnik a literárny kritik Jiří Olič, Ján Grexa, Ivan Popovič, či Rasťo Piško. „Je to takmer biblické. Gýč je baránok boží, ktorý sníma hriechy umeleckého sveta,“ tvrdil Jiří Olič.
Potom sa v súdnej sieni rozbehla ostrá diskusia o tom, prečo kreslil Van Gogh iba slnečnice a nevšímal si rododendrony. Nech už bola sila argumentov za i proti gýču akokoľvek presvedčivá, porota si nechala rok na rozmyslenie a súdne pojednávanie odročila na budúce gagy.
Gýčovitosť našťastie neohrozila žiadne z podujatí gagov a na všetkých vládla vynikajúca atmosféra. Obecenstvo dlho nepúšťalo z javiska Zuzanu Kronerovú s jej vynikajúcou Shirley Valentine, Radošincov s Kronikou komika, či ostravské Bílé divadlo s grotesknou skratkou absurdity života Ty, ktorý lyžuješ. Teatro Tatro dvakrát po sebe s úspechom predstavilo Biancu Braselli, dámu s dvoma hlavami, rovnaký záujem bol však aj o amatérske divadelné súbory.
Riaditeľ festivalu Ján Fakla mal dôvod na spokojnosť. Na gagoch vyšlo všetko, vrátane vrtkavého podjesenného počasia a obrovského množstva návštevníkov, ktorí hlavne v sobotu mesto doslova preplnili. Šancu vyhnúť sa humoru nemali ani tí, ktorí to cielene chceli. Ak nevyhľadávali žiadnu z divadelných scén, humor si ich našiel aj na ulici. V každom kúte mohol človek naraziť na pouličné produkcie, výstavy, veštice, klaunov, či účastníkov rôznych tvorivých dielní. Humoru sa v Kremnici jednoducho nedalo uniknúť a potvrdilo sa, že je naozaj nákazlivý.