V Rybníku skúmajú osadu starú až tri a pol tisíc rokov

Predmety staré tri a pol tisíca rokov našli archeológovia počas výskumu v Rybníku. „Lokalita, v ktorej už druhý rok prebiehajú vykopávky, bola zaevidovaná v roku 1981 pri terénnom prieskume kameňolomu na Kusej hore neďaleko obce,“ uviedol Jozef Bátora, vedecký pracovník Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre. Podľa jeho slov sa na výskume podieľajú aj nemeckí archeológovia z Frankfurtu nad Mohanom, ktorých ústav projekt financuje. Veľkou pomocou sú študenti univerzít v Bratislave a Brne a miestni nadšenci archeológie.
„Výskum je zameraný na skúmanie výšinnej opevnenej osady zo staršej doby bronzovej, čo je obdobie rokov 1600 až 1450 pred Kristom. Tento rok sme v Rybníku druhý raz, začínali sme vlani,“ hovorí J. Bátora, ktorý sa okrem vedeckej práce venuje aj prednášaniu na univerzitách v Brne, Viedni a na Slovensku.
V prvej výskumnej sezóne archeológovia zachytili kamenné podmurovky, ktoré boli základom troch obydlí. Zaujímavosťou je, že na juhozápadnom Slovensku takto budované obydlia doteraz neboli nájdené. Známe sú z východného Slovenska - zo Spišského Štvrtka a Nižnej Myšle. Ide o obydlia, ktoré mali múr kladený bez malty, pričom kameň v rybníckej osade pochádzal z neďalekého kameňolomu.
„Tento rok sme v teréne začínali 8. augusta. Kopali sme do hĺbky pol metra až jeden meter. Narezali sme val – opevnenie, v ktorom sa dajú „čítať“ vrstvy. Tie sú akýmsi kalendárom svojej doby,“ rekapituluje tohtoročnú prácu archeológ. Ako ďalej hovorí, osada bola valom rozdelená na dve časti. V opevnenej bývali predstavitelia vyššej spoločenskej vrstvy a v predpolí zase ľudia, ktorí ich zásobovali potravou. Podľa nálezov možno usúdiť, čím sa ľudia vtedy živili. Našli sa zvyšky kostí z hovädzieho dobytka, ošípaných, kôz, oviec, ale aj jeleňa, srnca a diviaka, čo dokazuje, že lovená zver bola podstatnou súčasťou výživy. O tom, že obyvatelia osady boli lovcami, svedčí aj sekeromlat z jelenieho parožia, ktorý našli tento rok.
Z ďalších vykopaných predmetov si pozornosť zaslúžia nádoby z keramiky. „Ide o maďarovskú kultúru, pre ktorú je typická vypracovaná tenkostenná a leštená keramika. Zhotovovaná bola bez hrnčiarskeho kruhu, napriek tomu sú nádoby precízne vytvarované, čo hovorí o vyspelosti remeselníkov,“ konštatuje
J. Bátora. Okrem nádob boli nájdené aj rôzne ozdoby – amulety z diviačích klov, spomínaný sekeromlat z parožia, časť zvieracieho rebra, ktorá bola používaná na hladenie.
Tohtoročnú výskumnú sezónu ukončia archeológovia v najbližších dňoch. „Pretože nám počasie neprialo, na ďalšie spracovanie si odnášame menej materiálu ako vlani, keď sme mali asi osemdesiat škatúľ. Teraz nás čaká triedenie, evidencia a skúmanie vzoriek z premytej zeme pod laboratórnym mikroskopom. Predpokladáme, že v nich nájdeme obilniny, semienka burín, uhlíky z dreva a ďalšie predmety. Možno nám prezradia, čím sa ľudia tej doby živili, aké buriny rástli, a teda aká bola vegetácia a klíma.“ Vo výskume osady neďaleko Rybníka budú archeológovia pokračovať o rok.
JanaNémethová