S dvomi maturitami na ulici
Karol sa narodil pred 43 rokmi v Levicach v rodine stredoškolského profesora a zdravotnej sestry. Súrodencov nemal, a tak sa pozornosť rodičov sústredila na jediné dieťa. Karol zmaturoval na želiezovskom gymnáziu a pokračoval v nadstavbovom štúdiu zameranom na geodéziu v Lučenci. Odtiaľ jeho kroky smerovali na východ, kde v Košiciach absolvoval tri semestre vysokoškolského štúdia všeobecnej biológie. Ktovie, ako by vyzeral jeho život dnes, keby školu dokončil. Ale osud a Karol chceli iné. Vrátil sa domov, zamestnal sa v Slovosive v Kalnej nad Hronom, kde pracoval15 rokov.
Po revolučných zmenách v spoločnosti nastal zlom aj v jeho živote. Prišiel o prácu a stále častejšie sa pozeral na dno pohárika.
Bezdomovec s domom
„V roku 2000 mi zomrela mama. Otec odišiel do penziónu v Leviciach a ja som ostal na ulici,“ hovorí Karol, ktorý spomienky doslova „loví“ vo svojej pamäti. Alkohol spravil svoje. „Potom som sa túlal. Bol som dokonca vo Francúzsku, Holandsku, ale vždy som sa vrátil „domov“, do Levíc. Tu mám kamarátov,“ ukazuje na svojich „parťákov“ podobného vzhľadu. Jeden z trojice mužov sa pridá k nám pridá, ale nechce hovoriť o sebe, len o Karolovi. „On je hlavička, má dve maturity a chodil aj na vysokú. Karol, povedal si im o tom, že máš dom v Tekovskom Hrádku a aj tak si bezdomovec?“ napovedá kamošovi, ktorý sa v partii teší uznaniu.
Žobreme, ale nekradneme
„Mám dom v Hrádku pri Hrone, ale je nedokončený. Nedá sa v ňom bývať. Na povale v ňom mám plno kníh, kedysi som veľmi rád čítal,“ uvádza na pravú mieru informácie Karol.
A kde momentálne býva?
„S partiou prespávame na rôznych miestach. Teraz napríklad v jednom zrúcanisku. Peniaze nedostávam žiadne, lebo som sa nebol tri mesiace podpísať na úrade. Tak ma vyčiarkli. Ale nekradneme, sem-tam si niečo vyžobreme. Vyzeráme síce nafigu, ale nie sme zlodeji. Občas mi niečo dá aj otec, keď ho prídem navštíviť do penziónu,“ hovorí na obranu.
Každý deň polievka zadarmo
Jedálny lístok Karola a jeho partie nie je pestrý, ale od vlani v ňom každý deň figuruje teplá polievka. Za symbolickú korunu ju vydáva každý deň v priestoroch starej tržnice levické združenie Ježiš pre každého. Projekt, ktorý združenie realizuje od septembra 2004, koordinuje Dušan Peter. „Začínali sme s tridsiatimi porciami teplej hustej polievky denne, po roku ich vydávame okolo päťdesiat. Polievky varí Červený kríž a ku každej porcii sa podáva aj chlieb. Cieľovou skupinou sú núdzni ľudia, najchudobnejší z chudobných – sociálne slabšie vrstvy a aj bezdomovci. Aby nemuseli platiť symbolickú korunu, môžu si jedlo odpracovať. Napríklad odstrihávaním gombíkov zo šiat, ktoré nám darujú ľudia, ale nie sú použiteľné. Máme ich už do polovice krabice. Bezdomovci chodia predávať aj časopis Nota Bene. Výtlačok stojí tridsať korún, polovica z toho im ostáva. Pracovnou terapiou sa im takto snažíme pomôcť, aby len nenastavovali klobúk, ale aby sa aj zapojili do nejakej činnosti,“ hovorí
D. Peter. Zároveň sa aj posťažuje, že pozemok, na ktorom každý deň vydávajú polievku, mesto predalo súkromnej firme, takže sa budú musieť sťahovať. Zatiaľ však nevedia, kam to bude.
Po žobraní
Na polievke s chlebíkom si pochutnávala aj Karolova partia. „Dnes sme mali kapustovú, bola výborná. Ale chutí nám aj držková a fazuľová,“ hovoria s plnými žalúdkami. „Teraz ideme k Hypernove. Občas nám ľudia dajú päťkorunáčku alebo desaťkorunáčku, keď vracajú nákupný vozík,“ hovorí Karol.
Život bezdomovca Karolovi vyhovuje. Keď hovorí, že by to rád zmenil a chcel by odísť preč, je to viac-menej len naoko. „Aj teraz mám 2–3 roboty. Napríklad v Ostrihome by ma vzali hneď, ale do roboty nemôžem chodiť z ulice. A občas si aj vypijem, ale nie som alkoholik. V hlave mám toho veľmi veľa, ale...“ nedokončí myšlienku Karol a už sa ponáhľa za kamarátmi.
Jana Némethová
