iroký vrch. Cez obec preteká potok Teplá, ktorý pramení pod Kautrínom. Obec susedí s mestom Banská Štiavnica a obcami Banská Belá, Sklené Teplice, Repište a Močiar.
Občania žijú v prostredí zelených lúk a hôr. Obec pozostáva z dvoch katastrálnych území – Teplá a Žakýl. Severovýchodne od obce sa nachádzajú zvyšky hradu Žakýl a Žakýlske pleso – miestne nazývané „Morské oko“, je to jediný prírodný výtvor v okolí Banskej Štiavnice. Celá obec sa nachádza v peknej lokalite, ktorá má výhodné prírodné podmienky hlavne v oblasti vidieckej turistiky – rozvoj cestovného ruchu, poskytovanie služieb, vytvorenie tradičných remesiel. V obci sa nachádza prírodný amfiteáter, ktorý slúži ako možnosť zachovania kultúrnych tradícii, zvyklostí – organizovanie folklórnych festivalov, výstav. Celá oblasť tvorí jeden z najdôležitejších potenciálov sociálno-ekonomického a kultúrneho rozvoja.
Počet obyvateľov – 376
Osobnosti pôsobiace v obci
Medzi najvýznamnejšie osobnosti pôsobiace v tejto obci patril kňaz, kultúrny a osvetový pracovník, redaktor, vydavateľ a publicista, v rokoch 1919 až 1926 predseda Matice Slovenskej František Richard Osvald. Ako kňaz pôsobil v Teplej a Žakýli v rokoch 1880 až 1916, kde ho v miestnej fare častokrát navštevoval priateľ, archeológ a botanik –Andrej Kmeť. V roku 1905 bolo v obci pod jeho vedením odohrané divadlo v slovenčine. Na miestnom cintoríne sú pochovaní rodičia Františka Richarda Osvalda. V rokoch 1928 až 1945 ako učiteľ pôsobil v obci prozaik, laureát štátnej ceny – Jozef Horák. Námety zo života a histórie Teplej a Žakýla sa objavujú aj v jeho tvorbe. Najznámejšia je povesť Hudcov vrch. Počas jeho pôsobenia v obci sa hrávali rôzne divadelné hry. Ako učiteľ v týchto obciach pôsobil aj jeho brat Karol Horák.
Občianske združenie Teplá-Žakýl
V obci Podhorie je od roku 2003 založené občianske združenie Teplá-Žakýl. Cieľom združenia je podporovať občianske iniciatívy na miestnej, regionálnej i celoštátnej úrovni v otázkach spoločenského, hospodárskeho a kultúrneho života, svoje aktivity zameriava tiež na rozvoj a obnovu historických tradícii a riešenie environmentálnych otázok.
Kultúrno-spoločenské činnosti
Prírodný amfiteáter – dejisko kultúrnych festivalov – Pohronský folklórny festival Podhorie, ktorý sa organizuje každé dva roky (v roku 2006 už XVI. ročník).
Tieto slávnosti sú regionálnou prehliadkou folklórnych súborov a skupín, ľudových hudieb, inštrumentalistov, speváckych skupín, sólistov – spevákov i tanečníkov, detí i dospelých z okresov Banská Štiavnica, Žiar nad Hronom, Žarnovica. Ich poslaním je aktivizovať folklórne kolektívy a jednotlivcov k systematickej práci, konfrontovať výsledky umeleckých úsilí smerujúce k neustálemu oživovaniu a udržiavaniu miestnych kultúrnych tradícii. Na folklórnych slávnostiach sa zúčastňuje približne 600 účinkujúcich. Osobitná časť je venovaná vystúpeniam detských skupín a súborov.
Sprievodnými podujatiami sú výstavy textilnej tvorby, izba tradícii, jarmok remesiel, ochutnávka miestnych špecialít, či iné zábavné atrakcie.
Starostka obce Podhorie Anna Borgulová je vo funkcii len prvé volebné obdobie. Toto povolanie ju zlákalo z jednoduchého dôvodu: „Mala som pocit, že môžem pre našu obec niečo urobiť, aby napredovala a rozvíjala sa, aj keď to bude ťažké a náročné...“ objasňuje starostka. Aj napriek tomu, že nie je rodáčka z Podhoria, ale zo susednej obce, problematiku regiónu dobre pozná. Od nástupu do funkcie sa jej podarilo napredovať nielen v kultúrnej oblasti, ale získala od ministerstva financií podporu na individuálne potreby obce, na údržbu miestneho rozhlasu a osvetlenia. Financie dostali aj z Banskobystrického samosprávneho kraja na kultúrne aktivity.
Pomocou nich sa obnovila tradícia „Púťových osláv“. Je to podujatie, na ktorom sa prezentuje história, ale aj súčasnosť obce. Kultúrne akcie boli podporené aj získanými prostriedkami z ministerstva kultúry. V minulom roku zo získaných finančných prostriedkov sa dobudovával starý, nefunkčný vodojem. Po uskutočnení posledných úprav so zameraním na jeho funkčnosť sa uvedie do prevádzky. Tento rok podali dva projekty na získanie prostriedkov z EÚ, jeden územný plán obce a druhý na opravu miestnych komunikácií.
„Z hľadiska moderného riadenia obce si musíme určiť úlohy, prvoradé potreby, priority a priradiť im konkrétne ciele,“ zdôrazňuje starostka.
Hlavným cieľom hospodárenia a sociálneho rozvoja obce je rast životnej úrovne občanov s prvoradými potrebami:
-zabezpečiť prácu pre miestnych obyvateľov tak, aby nezamestnanosť neprekračovala mieru 5-7-%
-dotvoriť infraštruktúru obce
-utvoriť obecnú základňu sociálnej svojpomocnej ekonomiky v spolupráci s regiónom Sitno, mikroregiónom Hlinické Pohronie a BBSK.
Na odstránenie slabých stránok samospráva obce chce vyvíjať aktivity na vybudovanie nového imidžu územia obce, ktoré je vhodné na bývanie, podnikanie, rekreačný pobyt, ekologický cestovný ruch.
„V pláne máme vypracovať projekt na rekonštrukciu kanalizácie, obecných budov a taktiež voľných priestranstiev v obci“ informuje starostka Borgulová
Z celkového počtu obyvateľov je 11 percent nezamestnaných, tí však obci vypomáhajú v rámci aktivačných prác. V obci sa nachádza aj predškolské zariadenie, základnú školu navštevujú deti v Banskej Štiavnici. „V poslednej dobe rozbiehame aj spoluprácu s chatármi, sú ochotní nám pomôcť v niektorých problémových oblastiach. Do budúcna máme tiež snahu vybudovať menšie športové ihrisko, kde by sa mohol hrať volejbal, či basketbal. Taktiež by sme chceli vybudovať menšie ubytovacie zariadenie pre turistov,“ opisuje plány starostka, ktorá síce ešte nie je rozhodnutá, či bude kandidovať v nadchádzajúcich voľbách. Čo však začala, chcela by aj dokončiť.
„Teraz sa nachádzame v období sebapoznania človeka, pričom dôraz sa kladie na osobnosť človeka, na jeho dobrý pocit, vyrovnanosť, dobré vzťahy. Niekedy dôležitejšie ako výsledky je sila pocitu, že človek ide správnym smerom,“ dodala na záver starostka.
Ľudové múzeum – trvalá exozícia
Ťažký život v dedinskom prostredí nútil ľudí, aby si dokázali pre svoju potrebu zhotoviť rozličné náradia, ale i odev pre celú rodinu.
Obec Podhorie sa môže hrdo prezentovať pôvodným krojom bohato zdobeným výšivkami krivou ihlou. Zachovaný spôsob vyšívania hlboko načiera do truhlíc starých materí, prezrádza ich nevšedný zmysel pre harmóniu farieb, štylizáciu ornamentov. Výstava zaujímavým spôsobom približuje históriu obce. Jedna časť expozície dokumentuje nie ľahký život roľníka v minulom storočí.
Pre milovníkov ľudového umenia je pripravená aj nevšedná výstava drevených marionet, textilných a kašírovaných bábok z ľudového bábkového divadla Podhorčan, ktorého zakladateľom bol Jozef Beňo z Podhoria.
Púťové oslavy spojené s výročím obce konané dňa 2. a 3. júla 2005
V dedinke v strede Štiavnického pohoria sa v dňoch 2. a 3. júla toho roku konali púťové oslavy – titulárna slávnosť kostola spojená s výročiami obce.
Je to už 930 rokov, keď prvá písomná zmienka v roku 1075 spomína riečku Tapla, podľa ktorej je pomenovaná časť obce Podhorie (Teplá). Druhá časť obce (Žakýl) sa prvýkrát spomína v roku 1352. K prvému zlúčeniu obidvoch častí pod spoločným richtárom došlo v roku 1509. Z toho obdobia je zachovaná pôvodná pečať s vyobrazením sv. Juraja na koni zabíjajúceho draka. Vyobrazenie je symbolom súčasného erbu. Obce sa znovu rozdelili v roku 1686.
V sobotu 2. júla sa odohrali tradičné futbalové zápasy. Hosťujúce družstvo si zmeralo sily s domácimi. Návštevníci sa mohli zabávať až do rána pri muzike a pri dobrých tradičných jedlách.
V nedeľu 3. júla sa oslavy začali slávnostnou svätou omšou. Pokračovali kultúrnym programom na prírodnom amfiteátri, kde slávnostný deň sa spoločne oslávil piesňami a tancami, uvítankou detí z materskej školy a detským folklórnym súborom Podhronček.
Osláv sa zúčastnili hosťujúce folklórne súbory z Prenčova, Brehov, Tekovskej Breznice, Folklórny súbor Sekera zo Žiaru nad Hronom, heligonkári Kminiak, Dubovský, fujarista Dominik Kútnik a, samozrejme, domáci Podhrončan a detský súbor Podhronček. Sprievodnými podujatiami oslavy boli výstava prezentujúca históriu obce a históriu detského a dospelého folklórneho súboru, jarmok remesiel ako kováčstvo, výroba drevených pracovných nástrojov, výšivkárstvo, pernikárstvo a ochutnávka miestnych špecialít a zábavné atrakcie. Púťové oslavy finančne podporil Banskobystrický samosprávny kraj.
História obce
Pod názvom Podhorie sú od r. 1964 združené dve susedné obce – Teplá a Žakýl. Názov Teplá vznikol nepochybne podľa toho, že jej osídlenie sa začalo pri potoku, ktorý sa spomína už v roku 1075. Patrila k panstvu Šašov. V 18. storočí bol v obci pivovar. Názov Žakýla je neslovanský a najpravdepodobnejšie súvisí s obyvateľmi, ktorí obývali hrad.
Vstupné brány do krajiny v tej dobe strážili pohraniční strážcovia Kozári, Pečenehovia a Sikulovia, etnicky príbuzní Maďarom, ktorí v menšinových enklávach žili v pohraničných oblastiach. Sekule aj Žakýl sa v najstarších listinách nazývajú zhodne Zekel. Tieto názvy boli v jednotlivých obdobiach len mierne odlišné, napríklad: Zekkem, Zekel, Zekely, Scagkil, Zakil, Zakíly, Zsakil, Sekély, Saskoszekely, Žakil, Žakýl. Názov obce sa zakaždým zachoval v takej forme, ako to zapísal príslušný zapisovateľ (kronikár). Žakýlania si pravdepodobne tento názov nedali, ale im ho dali obyvatelia susedných obcí.
Je preto veľmi pravdepodobné, že Žakýlania sú potomkami Sikulov, kráľovských strážcov na žakýlskom hrade, ktorého vznik a účel súvisia podľa viacerých historických prameňov a povestí so zlatom a striebrom a jeho ochranou. Pod hradom viedla tzv. Matejova hradská, smerujúca údajne do Kremnice. Žakýlsky hrad, spolu s hradom Sitno a aj s ďalšími hradmi – Sklené Teplice, Lovča a Trubín, boli teda asi postavené na ochranu drahých kovov (zlata a striebra) a ich bezpečnú prepravu.
Po zániku strážnej služby na hrade, niekedy okolo roku 1241 za tatárskeho vpádu, boli Sikulovia nútení zmeniť spôsob života. Kráľ opustil krajinu, prestal tunajších strážcov podporovať a zásobovať a tak ich hlad donútil zúrodňovať zem dolu pod hradom a žiť z nej. Paradoxne tak Žakýl za svoj vznik môže ďakovať práve tatárskemu vpádu na toto územie, ktorý krajinu tak kruto zdevastoval. Žakýlania boli uhliarmi a neskoršie povozníkmi. Podľa chotárnych názvov bol Žakýl poľnohospodárskou osadou. Chotárne názvy v Teplej majú banícky pôvod.
Prvá osada Žakýla však nebola na terajšom mieste, ale asi 4 kilometre ďalej na severovýchod od súčasnej obce. Hlavná časť osady tejto prvej obce bola v hone „Na Kostolíku“ a okolo boli roztrúsené menšie hony. Tento názov tiež potvrdzuje legendu, že na tomto mieste bol aj prvý kostol, ktorý bol zasvätený svätému Jurajovi. Tomu nasvedčuje aj pečať už zjednotenej obce Teplá – Žakýl z roku 1509. Terajší neskorogotický kostol v Podhorí v tom čase ešte nejestvoval a zasvätený je Návšteve Panny Márie.
Dôvod zániku prvej osady obce nie je z historických prameňov, ani z rozprávania starších ľudí známy. Môžeme sa len domnievať, že to mohol byť požiar, prípadne povodeň následkom prietrže mračien alebo vojsko.
Prvýkrát sa Teplá so Žakýlom spojili v rokoch 1509 – 1686, kedy si už richtárov volili spoločne. K zmene názvu obcí došlo v roku1964, kedy tieto dva prekrásne historické názvy Teplá – Žakýl nahradili miestny funkcionári, pod tlakom úradov zhora na zlúčenie obcí, triplicitným názvom Podhorie ( dva takéto názvy obcí už v tom čase existovali).
Historické dokumenty v archívoch vydávajú svedectvá o tom, že život Teplanov a Žakýlanov nebol ľahký. Prvým vlastníkom Žakýla (Seken) bolo mesto Banská Štiavnica (Schemnitz), ktorému v roku 1358 bola táto obec násilne odňatá kastelánom hradu Šášov.
Pozdnejšie kasteláni Šašova, ako služobníci kráľa, začali prepadávať a týrať obyvateľov okolitých obcí, aby sa zmocnili ich chotárov. Najhorším kastelánom zo všetkých bol Vesszoš, ale aj Ladislav Kobolkuti. Šašov, pod ktorý Teplá aj Žakýl patrili, získala aj s poddanskými obcami rodina Dóczyovcov. Po nich to bola ďalšia vetva Dóczyovcov – Lipcseyovci, ktorí sa v Šašove usadili potom, čo im bolo odňaté panstvo v Slovenskej Ľupči, odkedy dostali aj toto nové priezvisko. Po vymretí Lipcseyovcov pripadol Šašov príbuzným Dóczyovcov z hradu Revište. Keď Turci Žigmunda Dóczyho sťali a jeho manželku odvliekli do Turecka, dostali Žakýlčania nového zemepána Gašpara Lippaya, ktorý v roku 1648 hrad Šašov odkúpil. Jeho synovia Juraj a Ján de Zombor potom panstvo prenajali a neskoršie predali Kráľovskej komore v Banskej Štiavnici, ktorá ho potrebovala k banským cieľom. Chvíľu sa obyvateľom Teplej a Žakýla žilo o niečo lepšie, no nie dlho. V rokoch 1678 – 1682, za povstania Imricha Tokolyho, sa hospodárska situácia v obci zhoršila. Zanedlho (1703 – 1711) to bola zase kurucká vojna.
Oslobodenie od ťažkých urbárskych robôt priniesol až zákon o zrušení poddanstva z roku 1848. Pôda mala zostať v dedičnej držbe užívateľa, teda poddaného. Komorné panstvo vytvorilo podmienky na prechod od prehnitého feudalizmu ku kapitalizmu, ktorý však bol výhodný len pre šľachtu. Uhorská revolúcia ale nebola dotiahnutá do konca a po jej skončení nemaďarským národom v Uhorsku neboli priznané žiadne národnostné práva a uznával sa len maďarský národ.
Žakýlčania posilnení revolučnými vystúpeniami štiavnických baníkov odopreli panstvu plniť urbárske povinnosti. Hoci si mysleli, že sa hneď oslobodia od poddanských povinností, a že sa pôda stane ich vlastníctvom, ešte asi 20 rokov ju obrábali nie ako svoju, kým sa uskutočnili komasácie v ich chotároch. Najprv totižto prebiehali okolo Hrona.
Autor: pripravila Katarína Reiterová
